A hoci Slovensko nepatrí medzi najväčších konzumentov rýb na svete, malo by nám záležať na tom, do akých obalov sa výrobky z rýb balia, a následne ako sa tieto obaly správne triedia a recyklujú.
Medzi krajiny s najväčšou spotrebou rýb na obyvateľa patria prímorské a ostrovné krajiny, ako Island (91 kg/osoba/rok), Maldivy (85 kg/osoba/rok), Portugalsko, Južná Kórea (obe 57 kg/osoba/rok) a Japonsko (46 kg/osoba/rok).

Z výsledkov prieskumu Eurobarometer o spotrebiteľskom správaní vyplýva, že aspoň raz za mesiac konzumuje ryby a morské plody iba 45 % Slovákov a Sloveniek. Zo sladkovodných rýb sa u nás konzumuje hlavne kapor a pstruh, prípadne sivoň, sumec, šťuka alebo zubáč. Z morských prevláda losos, makrela, slede, tresky a tuniakové ryby.

Rôzne druhy výrobkov z rýb sa balia do rôznych druhov obalov. Najčastejšie sú ryby a výrobky z nich balené v obaloch, ktoré patria do zberných nádob na kov (či už sú to konzervy alebo hliníkové obaly). Rôzne rybie šaláty sú balené v plastových obaloch. Do plastu, prípadne do papiera sa balia mrazené ryby a rybie výrobky. Medzi rybími produktmi nájdeme aj také, ktoré sú balené v skle. Väčšinou to záleží od toho, aký druh ryby si kupujeme.
„Obaly od rýb a rybích výrobkov sa dajú pomerne ľahko vytriediť. Konzervy z rýb patria do kovov, mrazené výrobky a rôzny rybie šaláty sú balené hlavne v plaste. Čo sa dá z obalu oddeliť, je potrebné oddeliť a vytriediť samostatne. Plastové obaly, ale napríklad aj papierové krabice od rybích prstov pred vyhodením najprv stlačte, aby ste v zbernej nádobe minimalizovali ich objem,“ vysvetľuje Katarína Kretter z OZV ENVI – PAK a dodáva: "Ak si stále nie sme istí, ako obaly správne triediť, pomôžu nám aj samotné symboly a informácie, ktoré sú uvedené priamo na obaloch.“
Zoznam surovín a textový postup nájdete v recepte Halászlé na Varecha.sk