Nočné jedlo nemusí škodiť
Výskum nedávno zistil, že pokiaľ chodíte spať neskôr a navečeriate sa napríklad až o pol desiatej, nemusí vám to uškodiť. Avšak za podmienky, že si ďalší deň doprajete aj úmerne k tomu neskoré raňajky. Tim Spector, profesor genetickej epidemiológie na King's College London, vykonal štúdiu, ktorej sa zúčastnilo 80 000 dospelých ľudí zo Spojeného kráľovstva. Odborník v rámci výskumu skúmal doby, kedy ľudia jedia a aké veľké je takzvané časové okno, v ktorom sa stravujú, rovnako tak, kedy držia pôst. Zistil, že nie je dôležitý čas večere, ale čas raňajok. Teda ako neskoro sa naraňajkuejete po poslednom jedle.
Skorá večera pre ranné vtáčatá
Pokiaľ sa niekto navečeria už o šiestej večer, je ideálne, aby raňajky nasledovali najskôr o ôsmej ráno. Rovnako tak nevadí, keď si niekto dá posledné jedlo napríklad až o pol desiatej večer a „raňajky“ až okolo pol dvanástej či neskôr. Vtedy nehrozí priberanie ani patologické zmeny v organizme.

Skorá večera je prekonaná
Myšlienka, že skoršia večera je zdravšia, je podľa profesora Spectora založená na malých štúdiách prevažne mladých ľudí, ktoré navyše mnohokrát nezohľadňovali obdobie pôstu a načasovanie raňajok. Navyše často poukazovali len na malú výhodu skorších večerí, preto sa Spector domnieva, že sa výhody časom len „nafúkli“.
Nie je dôležitá hodina, ale hodiny medzi jedlami
Ľudia, ktorí často jedia neskoro, sa už nemusia cítiť previnilo. Dôležité je nejesť ešte následne v noci. Je preto lepšia dobrá večera ako nočné hladové vyjedanie chladničky. Súčasne je dôležité nedávať si raňajky príliš skoro a ísť si ľahnúť najskôr dve hodiny po jedle. Ak dodržíte správny časový harmonogram jedla a pôstu, pokojne zabudnite na to, koľko je hodín.
Podľa početných štúdií má časovo obmedzené stravovanie pozitívny vplyv nielen na chudnutie, ale môže tiež znižovať riziká vedúce k rozvoju metabolického syndrómu či kardiovaskulárnych ochorení, zlepšovať črevný mikróbiom alebo byť dobrým pomocníkom pri prevencii a liečbe diabetu 2. typu.