Toto urobí zlé načasovanie jedla
Všeobecné stanovisko vedátorov o večernom či nočnom jedení či prejedaní je jasné. Väčšina z nich sa domnieva, že okrem priberania na hmotnosti dostáva organizmus zabrať aj inými spôsobmi. Vyjedanie rôznych dobrôt neskoro, krátko pred spaním zvyšuje totiž riziko srdcovocievnych chorôb, mŕtvice a cukrovky. Skupina odborníkov pátrala po vplyve neskorého maškrtenia asi u dvadsiatky dobrovoľníkov. Spomínané dve desiatky ľudí mali za úlohu konzumovať jedlo (aj zdravé) o 18:00 hod. alebo o 22:00 hod. Všetci účastníci výskumu sa mali zároveň uložiť na nočný odpočinok najneskôr o 23:00 hodine.
Jedlo pred polnocou, katastrofa?
Vedátori sa snažili prísť na to, ako metabolizujú ľudia jedlo v rôznych časoch počas večera a tesne pred spaním. Výsledky štúdie prekvapili a hrajú v neprospech neskoršieho výberu času na jedenie. Odborníci zistili, že hladina cukru v krvi bola omnoho vyššia s neskoršou večerou. Vyššie hodnoty glukózy v krvnom sére boli vyššie aj v prípade, že ľudia jedli v tom istom dni rovnaké jedlo. To znamená, že večera v podobe kúska mäsa, prílohy a zeleniny pôsobila na telo úplne inak, pokiaľ bolo skonzumovaná hodinu pred polnocou. A to horšie v prípade sladkého a tučného jedla.
Aj spomalené spaľovanie tukov
Odborníci prišli dokonca s konkrétnymi číslami. V priemere sa hladina cukru pri neskoršej konzumácii večere zvýšila až o 18 % v porovnaní s príjmom potravy o 18:00 hod. Nepríjemnou správou nie je len zvyšovanie glukózy v krvi, ale aj schopnosť ľudského tela spaľovať tuky. V prípade, že si účastníci výskumu dopriali večeru o 22:00 hod. a išli spať o hodinu neskôr, ich telo malo o 10 % nižšiu schopnosť spaľovať tuky. Chronicky vysoké hladiny cukru počas dlhšieho obdobia a neschopnosť tela metabolizovať tuk vyúsťujú do kardiovaskulárnych chorôb, cukrovky a rôznych zápalov.
Čítajte aj Bez týchto zásad chudnutie nefunguje
Existujú aj výnimky
Podľa dietologičky Emily Tillsovej sa spomínané výsledky výskumu netýkajú ľudí, ktorí si doprajú nepravidelne večeru v neskoršom čase. Hoci výskumy podľa nej poukazujú skôr na výhody skoršej večere, neznamená to, že máme vynechávať jedlo v prípadoch, keď sme počas dňa fyzicky aktívni, cvičíme neskôr popoludní, prípadne končíme v práci neskôr večer. „Niekoľko jedál zjedených neskôr večer nebude mať dramatický účinok na organizmus. Je to skôr o tom, či to robíme pravidelne. Naše telá oceňujú rutinu, takže lepšou stratégiou je začať večerať skôr, keď môžeme, kým to nebudeme môcť dodržiavať každý večer,“ vysvetľuje výživová expertka pre portál verywellfit.com.
Pravidlá príjmu potravy
Ak však máme záujem schudnúť, neskoré večerné maškrtenie nie je riešením. Naopak, chudnutie ide ruka v ruke skôr so skorou večerou. Ako Emily Tillsová zdôrazňuje, ľudia môžu mať problém odolať potrave tesne pred spaním najmä vtedy, ak vynechávajú niektoré jedlá počas dňa. Podľa nej neexistuje presné načasovanie jedla, ktoré pomáha udržať telo v dobrej kondícii a štíhle. Všeobecným pravidlom je raňajkovať do hodiny po prebudení, obedovať štyri až päť hodín nato a večerať o ďalšie štyri či päť hodín.
Na lačný či plný žalúdok
Každý z nás si má načasovať konzumáciu posledného jedla dňa podľa vlastných potrieb. Problémom je, ak ideme spať hladní. V takomto prípade usíname horšie, myslíme na jedlo a výsledkom tohto trýznenia môže byť vlčí hlad a „útok“ na chladničku. Naopak, veľká večera tesne pred spaním zaplní žalúdok, zvýši žalúdočnú kyselinu, cukor v krvi a spôsobí nepokojný a prerušovaný spánok. „Mnoho ľudí má problémy s trávením, keď jedia neskoro večer. Telo sa snaží stráviť jedlo, pričom by sa skôr malo sústrediť na odpočinok. Pociťovať môžeme aj problémy ako pálenie záhy a reflux,“ dodáva odborníčka.