Zvládanie záťažových situácií v súkromí či v práci je podľa nej o správnom nastavení vnútorného postoja, napríklad aj voči stresu. Zvládanie stresu učí v zaujímavom 8-týždňovom programe, ktorého ústredným motívom je obyčajná všímavosť, takzvaný mindfulness. Viac (nielen) o tejto téme prezrádza v rozhovore pre Pravdu.
Aký je význam pojmu stres?
Stres je nešpecifická fyziologická reakcia organizmu ako odpoveď na akýkoľvek nárok kladený na organizmus, ktorý je vyhodnotený našou mysľou ako nebezpečie, ohrozenie. Inak povedané, stres je okamžitá reakcia tela na reálny alebo predstavený podnet, ktorý prichádza zvnútra alebo zvonku. Stres si často spájame s tým, že nestíhame, máme viacero vecí rozpracovaných naraz a nevieme, čo skôr. Prevažne sa nám stres spája s časom. Prípadne nás ešte stresujú ľudia, financie, ekonomická či geopolitická situácia a podobne. Čiže si slovo stres spájame s niečím vonkajším a viditeľným. Vtedy cítime, že sme v strese. V dnešnej dobe sme neustále vystavovaným nárokom, očakávaniam, tlakom na výkon, a k tomu neustále premýšľame, hodnotíme, analyzujeme. A tak naše telo má aktivovaný stresový mód „bojuj, uteč alebo zmrzni“ takmer neustále.
Existuje jeho pozitívna „tvár“?
Je potrebné povedať, že okrem distresu (negatívneho) stresu poznáme aj eustres, tzv. pozitívny stres. To je stres, ktorý nás poháňa vpred, ktorý nám umožňuje realizovať naše vízie, učiť sa nové veci. Aby telo, duša aj myseľ fungovali, potrebujeme žiť v rovnováhe.
Ako telo a psychika signalizujú, že nezvládajú stres?
Stresová reakcia „bojuj, uteč alebo zmrzni“ je rovnaká, ako keď na nás spoza rohu vybehne pes. Vtedy sa aktivuje napríklad emócia strachu a s ňou sa aktivuje celé telo, a to nervová, pohybová sústava, zvýši sa tep, zapoja sa hormóny (kortizol, adrenalín), zvýši sa hladina cukru v krvi, atď. Sme pripravení utekať. A zároveň sa deaktivuje imunitný systém, tráviaci systém, rozmnožovací systém.
Čo ak sme neustále pod takýmto tlakom?
Predstavme si, že ak sme celý deň v nejakom napätí, strese, neustálom pohybe, stresový mód máme aktivovaný takmer neustále. Naša myseľ ani telo na to nie sú zvyknuté a ani na takú záťaž stavané. Preto, ak sme dlhodobo a chronicky vystavení stresu, nám ako prvé odchádza trávenie, vznikajú rôzne intolerancie, narúša sa imunita, čiže sme často chorí. Neraz majú ľudia ako dôsledok vysoký krvný tlak a podobne. Veľmi často ľudia nevnímajú malé signály. Priam ich ignorujú. A potom si zlomia nohu alebo nevstanú jedno ráno z postele a vyhoria. Pretože prepätie to telo a duša nezvládli.
Ktoré záťažové faktory sú typické pre vznik stresu?
Na to, aby sme sa vystresovali, nám niekedy úplne stačí naša vlastná myseľ. Naša myseľ nevie rozoznať medzi realitou a predstavou. Stačí, že si človek pomyslí na to, čo ho čaká zajtra v práci a dostáva do stresu.
Poďme k vonkajším faktorom, ktoré poháňajú stres
To, čo k nám prichádza, napríklad, z vonkajšieho prostredia, sú tzv. stresory (podnety). Ak postavíme dvoch rôznych ľudí pred jednu situáciu, nemusia reagovať rovnako. To znamená, že jeden podnet môže byť pre niekoho stresujúci a pre niekoho úplne v pohode.
Takže to, ako zareagujeme na stresor je vlastne v nás?
Presne tak a tam potrebujeme začať. Vedome pracovať s tým, čo nám spôsobuje stres, poznať svoje reakcie a správanie. V mindfulness (všímavosti) hovoríme o POSTOJI. Ak sme dostatočne všímaví a uvedomelí, dokáže stresor rozpoznať a vedome si vybrať odpoveď, teda zaujať postoj, ktorý nám nie je škodlivý. Chce to tréning, no dá sa to. Potom aj nároky každodenného života, nepríjemného kolegu alebo prechodné tlaky v práci dokážeme zvládnuť s podstatne väčšou ľahkosťou.
Čítajte aj Dychové cvičenia, ktoré eliminujú stres do 10 minút
Aká je hranica medzi stresom a vyhorením zo stresu?
Stres sám o sebe nie je zlý. Stres dokáže byť motivujúci faktor v našom živote. Zlé je to, ako sme dlhodobo vystavení stresu a naše telo a myseľ sa pravidelne neregenerujú. Často hovorím, že by sme mali mať každý deň čas sa o seba postarať a stať sa sami pre seba prioritou, čiže robiť niečo, čo nás baví, napĺňa. Ak sa o seba nestaráme, ideme v móde tzv. autopilota, je to len otázka času, kedy človek padne do vyhorenia. Mnoho ľudí žije pre dovolenku dvakrát do roka a uniká im život v prítomnom okamihu. Ak by sme boli vnímaví tu a teraz, dokážeme odbúrať veľkú dávku stresu z nášho života. Aj to je mindfulness (všímavosť). Vnímať svoje myšlienky, pocity, emócie a rozhodovať sa v súlade sám so sebou, čo práve teraz potrebujem a neodkladať to na neskôr.
Čiže vyhorenie vieme presne rozpoznať?
Do vyhorenia padáme práve vtedy, keď nám už nestačí ani víkend na regeneráciu. Človek začína byť podráždený, neefektívny a až cynický. Začínajú sa problémy so spánkom, prichádzajú na rad často doplnky výživy, neskôr lieky na upokojenie, na spánok. Často človek prestáva vidieť zmysel v tom, čo ho v práci tešilo a bavilo, iritujú ho základné otázky od ľudí. A prestáva sa vo svojej koži cítiť dobre, klesá mu sebahodnota. Vyhorenie neprichádza za noc. Vyhorenie je cesta. A preto sa na tej ceste potrebujeme o seba dobre starať, a to nielen fyzicky, ale aj mentálne, emočne.
Ktoré techniky najviac pomáhajú pri zvládaní stresu a ako si pomôcť, keď nemôžeme odložiť pracovné povinnosti a musíme zvládnuť určitú mieru stresu?
Potrebujeme sa vrátiť k sebe. Potrebujeme sa naučiť vnímať samých seba, svoje myšlienky, ktoré dokážu vyrobiť z komára somára, dokážu nás spochybňovať a uberať veľkú dávku radosti a spokojnosti, ak im to dovolíme. Potrebujeme sa naučiť vnímať pocity v tele, ktoré nám jasne signalizujú, že je čas sa o seba postarať, že je čas vypnúť počítač a ísť za rodinou, priateľmi, zašportovať si a potrebujeme sa naučiť vnímať emócie, ktoré sa v čase stresu a vyhorenia ozývajú celkom hlasne.
Ktorá z techník tvorí základ pri zvládaní stresu?
Základnou technikou je dych. Dych sa deje vždy v prítomnosti a máme ho vždy poruke. Hoci len cez deň ísť na desaťminútovú prechádzku, zhlboka dýchať, všímať si seba, okolie, nechať telefón bokom, počúvať zvuky, pozorovať farby. Alebo si dať počas dňa pár nádychov a výdychov a sústrediť sa na seba: „Ako sa cítim práve teraz? Čo práve teraz potrebujem?“ A aj to urobiť. Určitú mieru stresu je naše telo vďaka samoregulácii schopné zvládnuť úplne s nadhľadom. Nesmie to byť dlhodobý a chronický stres.
Prezraďte nám niečo o vašej práci, čomu sa venujete a aké sú vaše plány do budúcnosti?
Pracujem ako kvalifikovaná lektorka a mentorka všímavosti (mindfulness) a som zakladateľka projektu www.mindfully.sk. Pôsobila som viac ako 15 rokov v oblasti ľudských zdrojov. Dnes sa naplno venujem téme Mindfulness. Je to základná ľudská schopnosť, ktorá nás vracia z preťaženej mysle k vnímaniu a cíteniu, z minulosti a budúcnosti späť do prítomnosti. Mindfulness je účinná technika a spôsob nastavenia mysle na zvládanie každodenného stresu, (nielen) pre ľudí, ktorí sú preťažení, hľadajú cestu, ako opäť získať ľahkosť bytia, radosť a rovnováhu v pracovnom, osobnom či rodinnom živote. So svojimi skúsenosťami sa delím aj s inými ľuďmi prostredníctvom kurzov na zvládanie stresu či kurzov prvej pomoci pred vyhorením.