Prečo z nesprávneho načasovania jedla rýchlejšie starneme?

„Preskakovanie“ jedla je chybou

Jedlo, ktoré si doprajeme takpovediac v behu či vynechané raňajky. A večer preplnený dobrotami. Tento druh zlozvyku dokáže podľa odborníkov zanechať na tele horšie stopy, než len známe tráviace ťažkosti. Zaujímavý výskum publikoval časopis Science a realizovali ho výskumníci z Medical center v Dallase. Skúmali zvieratá, ktoré jedli kedykoľvek počas dňa a čokoľvek na čo mali chuť. Oproti nim sledovali tie, ktoré dostávali jedlo s obmedzeným obsahom kalórií v určitých časových fázach dňa.

Výskum fandí jedeniu počas aktívnej časti dňa

Zvieratá, ktoré sa stravovali vo vymedzených časových úsekoch žili asi o 20 % dlhšie, než tie, ktoré si dopriali veľké množstvo jedla bez ohľadu na dennú či večernú hodinu. Ak konzumovali potravu len počas takzvaných aktívnych fáz dňa, dožívali sa až o 35 % dlhšie. „Pokiaľ budete jesť na začiatku dňa, vaše telo bude mať viac času stráviť prijaté jedlo a využiť z neho energiu pre telo,“ vysvetľuje lekár a zakladateľ Casa de Sante Onyx Adegbola. Ako tvrdí, pokiaľ si doprajeme jedlo neskôr, telo sa snaží spracovať ho počas spánku. Netreba sa preto čudovať, že dochádza k poruchám trávenia a vzniku refluxu.

Ako biologické hodiny vplývajú na priberanie

Ľudské telo sa riadi takzvaným cirkadiánnym rytmom. Jednoducho povedané, organizmus je nastavený na bdenie a spánok. Nočný odpočinok a denná aktivita sú však ovplyvňované rôznymi hormónmi. Ich produkcia závisí aj od toho, kedy a ako sa stravujeme. Naše bunky spotrebovávajú menej energie, keď nie sú zaťažované. Deje sa tak najmä v noci, kedy vďaka tomuto procesu dochádza k menšiemu opotrebeniu buniek. Ak teda siahame po jedle večer alebo tesne pred spaním, dochádza k narušeniu našich biologických hodín a spomínaného cirkadiánneho rytmu. To vedie k sérii problémov, ktorým dominuje nedostatok spánku. Chabý nočný odpočinok sa podpisuje rýchlejšie pod vznik nadváhy, obezity, srdcovocievnych chorôb a cukrovky. Všetky spomínané ochorenia majú negatívny vplyv na celé telo, a preto sa nesprávnemu načasovaniu jedla pripisuje rýchlejšie starnutie organizmu.

Ako na to?

Jedlo si radšej rozdeľme do viacerých menších dávok. Dobrým riešením nie je skonzumovať neprimerane veľkú dávku jedla ihneď v úvode dňa. Naopak, chybou je raňajky vynechávať a s jedlom začínať hladní a vystresovaní až okolo poludnia. Počas hladovania sa do tela vylučujú vyššie dávky kortizolu. Ide o hormón kortizol, ktorý je v malom množstve potrebný pre náš organizmus. Vyššie hladiny kortizolu však ovplyvňujú spracovávanie cukru v tele a narobia aj poriadnu hormonálnu búrku. Vystresovaní ľudia tak rýchlejšie siahajú po kalorických jedlách hocikedy cez deň. Vedci to vysvetľujú tak, že potrebujú rýchlo nabrať energiu a nehľadia pritom na ich výživovú hodnotu. Výsledok na seba nenechá dlho čakať a premietne sa do priberania na váhe.

Čítajte aj Ako má vyzerať účinné chudnutie? Radí odborník

Ráno neznamená nudu či prázdno na tanieri

Raňajky by mali obsahovať základné množstvo bielkovín, rastlinných tukov a sacharidov. Určite nič nepokazíme bielym jogurtom, kusom čerstvého ovocia, ovsenými vločkami a medom. Počas raňajok nás však môže potešiť aj vajíčko uvarené na tvrdo, celozrnná bageta, trocha klasického kravského masla, šunka a čierna nesladená káva. Veľké starosti si nemusíme robiť ani s nasledujúcim jedlom, desiatou. Zvyčajne postačí jablko, alebo iný kus ovocia či zeleniny a to isté platí aj o olovrante.

Pozor na módne trendy, z ktorých sa nechudne

Už dlhšiu dobu sú desiatovým trendom rôzne snacky v podobe müsli či proteínových tyčiniek. V tomto prípade si treba dávať pozor na väčšie množstvo takzvaného pridaného cukru. Z hľadiska objemu je obed najväčším jedlom dňa. Problematická je zvyčajne večera, kedy si dokážeme nabrať viac jedla ako skutočne potrebujeme. Aj v tomto prípade platí, že večer je potrebné sa najesť a nehladovať. Každé zbytočné obmedzovanie kalórií môže spôsobiť, že prudký pokles energie vyvolá neodolateľnú chuť do jedla a naženie nás rýchlejšie k chladničke.