Výkyvy nálad dokážu poriadne potrápiť
Hoci niektoré dámy môžu pripisovať tieto prudké zmeny menštruácii alebo klimaktériu, dôvod tohto stavu sa môže skrývať v úplne inom probléme. Pripisuje sa tiež stresu, nedostatku spánku, vzťahovým problémom či nadmernej fyzickej aktivite. Okrem týchto faktorov však často ovplyvňuje psychický stav aj životospráva. Vedci označujú vzťah diéty a duševného zdravia ako nutričná (výživová) psychológia. Veria totiž, že výber správneho jedla dokáže na jednej strane zlepšiť a na strane druhej aj výrazne zhoršiť náladu človeka.
Štúdie prekvapujú výsledkami
Výskum z vlaňajšieho roka poukazuje na skutočnosť, že mnohí ľudia dosahujú vyššiu mieru pohody konzumáciou ovocia a zeleniny. Hovoria dokonca o emocionálnej pohode, pre ktorú sú typické minimálne prechody do stavov hnevu či agresivity. Staršia štúdia naopak upozorňuje na to, že maškrtenie na rýchlom občerstvení sa spája krátkodobo s povzbudením mysle, pričom potom rýchlo prechádza do depresie. Každý kto si z času na čas pochutná na spracovaných potravinách, vysmážaných syroch, obložených žemliach a zemiakových hranolkách by mal jesť viacej potravín s obsahom omega-3 mastnými kyselinami. Ide o látky, ktoré sú známe pod ľudovejším označením zdravé tuky. Skladajú sa z látok, ktoré sa nachádzajú najmä v orechoch a morských mastných rybách. Podľa výskumov preukázateľne zmierňujú depresívne nálady.
Čo tak „kombo“ vitamínov?
Podobne povzbudzujúco ovplyvňuje ľudskú psychiku aj kombinácia kyseliny listovej a vitamínu B12. Prvá spomínaná látka je známa najmä tehotným ženám, pretože je potrebná na správny vývin mozgu. Jej úloha sa však nekončí len pri ochrane plodu. Pôsobí preventívne proti vzniku úzkostných stavov a zhoršenej, pochmúrnej nálade. Pokiaľ sa ku kyseline listovej pridá vitamín B12, úspech v podobe veselej mysle je na svete. Spomínaná mikroživina je veľmi dôležitá pri predchádzaniu anémií. Ide o stav známy skôr pod označením „chudokrvnosť“. Spôsobuje ho buď nedostatok vitamínu B12 alebo minerálnej látky železa. Klasickým príznakom anémie je únava, ktorá prerastá nielen do fyzickej, ale aj do duševnej nepohody.
Čítajte aj Rýchle tipy, ako si počas jesene vylepšiť náladu. Každý jeden vám skrášli deň
Vitamín D zase hviezdi
Dobrou správou je, že lepšiu náladu zabezpečí aj často používaný vitamín D. Tento druh mikroživiny chráni nielen pred koronavírusom, ale aj proti výkyvom nálad a depresii. Odborníci upozorňujú, že nedostatok „déčka“ sa s spája v 8 – 14 % nárastom depresie a až s 50 % počtom samovrážd. I keď pred asi pred desiatimi rokmi málokto pripisoval veľký význam vzťahu potravín a duševných porúch, súčasné výskumy hovoria pravý opak. Vo všeobecnosti je známe, že náladu dokáže na chvíľu zlepšiť konzumácia cukru. Hoci o dobrom pocite a blaženosti svedčia tváre ľudí, ktorí si napríklad pochutnávajú na zmrzline či zákuskoch, spomínaný dobrý pocit má však len krátke trvanie. Nadmerné jedenie cukru totiž v ľudskom tele zvyšuje hladinu hormónu inzulínu, ktorý má na starosti práve spracovanie tejto látky. Do tela sa ho však v istom okamihu uvoľní také veľké množstvo, že dochádza k rýchlemu poklesu glukózy, jednoduchého cukru v krvi. Výsledkom takého maškrtenia je tak nielen prudký prepad do zlej nálady, ale navyše sa k nej pridružuje aj zívanie a nadmerná únava.
Keď zúrime
Podráždenú náladu má na svedomí nielen časté pochutnávanie si na sladkostiach, ale napríklad aj hladovanie. Zatiaľ čo po jedle s vysokým obsahom cukru sa môžeme cítiť malátne a nesústredene, po dlhodobom hladovaní sme naopak podráždení, mrzutí a niekedy až agresívni. Nutričná psychológia presviedča, že duševnú pohodu tiež zlepšujú potraviny bohaté na vlákninu, proteíny, antioxidanty, probiotiká a esenciálne mastné kyseliny. Bohatým zdrojom vlákniny sú celozrnné potraviny ako takzvaná natural ryža, pečivo či ovsené vločky. Zdrojom proteínov je napríklad chudé mäso z rýb či hydiny. Antioxidanty sa zase nachádzajú vo veľkom množstve v bobuľovitom ovocí a semienkach rastlín. Probiotiká nájdeme v zakysaných mliečnych výrobkoch a iných fermentovaných potravinách. Výskumy naznačujú, že zdravie čriev súvisí aj s lepším psychickým zdravím. Pridávanie probiotík do stravy zvyšuje hladinu serotonínu, ktorý poznáme ako hormón šťastia.