Objavuje sa chorobná zábudlivosť
Podľa neurologičky Roberty Diaz Brintonovej postihuje degeneratívne ochorenie mozgu zvané tiež Alzheimerova choroba najmä ženské pohlavie. Až dve tretiny pacientov s týmto ochorením tvoria práve ženy, najčastejšie nad 65 rokov. Predpokladá sa, že do dovŕšenia tohto roku môže spomínaná choroba ohroziť jednu z piatich žien. Do roku 2050 môže byť na svete až deväť miliónov žien s Alzheimerovou chorobou, čo predstavuje desivé číslo.
Viac chorôb ako u mužov?
Príčinu tohto problému videli kedysi odborníci v dĺžke života nežnejšieho pohlavia. Domnievali sa, že choroby ich postihujú z dôvodu o kúsok dlhšieho života. V priemere však ide iba o štyri a pol roka, čo podľa iných vedátorov nevysvetľuje viac ako dvojnásobne vyššiu náchylnosť žien na rôzne ochorenia. Pre ilustráciu, ženy majú dvakrát väčšiu pravdepodobnosť vzniku niektorých druhov nádorov mozgu v porovnaní s mužmi a rovnako veľké riziko vzniku depresie či úzkosti. Bolesť hlavy sa u nich vyskytuje trikrát častejšie ako u mužského pohlavia. Dámy častejšie čelia mozgovým príhodám a aj roztrúsenej skleróze.
Keď dámy trápia hormóny
Podobne je to aj v prípade degeneratívnych porúch mozgu. „Vývoj Alzheimerovej choroby pred diagnostikovaním môže trvať asi dvadsať rokov, diagnostikovaný je často medzi 72 až 75 rokom života," vysvetľuje Brintonová. Ak teda odpočítame od spomínaného časového úseku dve desaťročia vyjde nám približne päťdesiat rokov, to je vek okolo menopauzy. Za týmito rozdielmi oproti mužom stojí biologické nastavenie organizmu a hormónov žien. Profesorka psychiatrie z Harvardskej lekárskej fakulty Jill Goldsteinová sa domnieva, že ľudský mozog ovplyvňujú viaceré životné prechody.
Ako funguje ženský hormón estrogén
K typickým a výrazným životným míľnikom žien patrí puberta, tehotenstvo a klimaktérium, ktoré sú kľúčové pri formovaní centrálnej nervovej sústavy. Protagonistom týchto procesov je hormón estrogén. Rozhodujúci je pre správne fungovanie ženského mozgu. Patrí k regulátorom výroby energie, udržuje nervové bunky zdravé a aktívne, podporuje nervovú činnosť, a to najmä v oblastiach pamäti, pozornosti, plánovania či učenia. Estrogén zároveň podporuje vytváranie nových spojení medzi neurónmi, čím je mozog žien odolnejší voči negatívnym vonkajším vplyvom.
Menopauza dokáže potrápiť
Podobne funguje aj hormón testosterón u mužov. V porovnaní so ženami majú muži hladiny pohlavných hormónov relatívne stabilné až do andropauzy, kedy začínajú postupne klesať. Mužský „prechod“ sa môže vyskytnúť v štyridsiatke, ale u niektorých pánov aj o niekoľko desaťročí neskôr. Naopak, ženy trápi kolísanie estrogénu príliš často. Raz je ho priveľa, inokedy veľmi málo. Podpisuje sa pod to menštruácia, tehotenstvo a spomínaná menopauza, kedy dochádza k drastickému pádu estrogénu. Ak je teda tento hormón základné palivo pre mozog žien, tak práve spomínaný prechod dokáže privodiť u tohto pohlavia najviac zdravotných problémov.
Čítajte aj Päť overených, lacných a rýchlych tipov pre ozdravenie duše aj tela
Po menopauze sa vraj zhoršuje pamäť
Hormonálne zmeny rovnako urýchľujú starnutie, oslabujú neuróny, znižujú odolnosť voči chorobám. Podľa výskumov majú dámy po menopauze až o 30 % nižšiu hladinu mozgovej energie oproti ženám pred klimaktériom. Vedci však u mužských rovesníkov takéto zmeny vôbec nezaznamenali. Zaujímavé je, že mozgy obidvoch pohlaví spracúvajú glukózu (zdroj energie) rozdielne. Estrogén sa podieľa v 25 % na metabolizovaní glukózy. Ak hormóny vypovedia poslušnosť, nastáva problém. V týchto prípadoch dochádza k poklesu kognitívnych funkcií. Trpí pamäť, objavuje sa takzvaná mozgová hmla, klesá schopnosť sústrediť sa.
Ako kolíše hladina energie
Vedci upozorňujú, že mozgy oboch pohlaví starnú odlišne. „Všeobecne majú muži vo veku 40 až 60 rokov vysokú hladinu mozgovej energie, ale u žien nastáva jej výrazný pokles počas menopauzy. U ľudí s predispozíciou na Alzheimerovu chorobu sa zvyšuje riziko vzniku amyloidových plakov počas menopauzy. Tieto plaky sa však neobjavujú u všetkých žien,“ ozrejmuje starnutie mozgu Lisa Mosconi z americkej Women's Brain Initiative.
Stres skutočne ničí aj psychiku
Zabúdať však netreba ani na vplyv stresu na zdravie nervovej sústavy. Mozog muža reaguje na stres odlišne ako je to u žien. Napríklad, nový výskum si posvietil na vyše tisíc skenov mozgu a zistil, že chronický stres viedol k zmenšeniu tohto orgánu a zníženiu výkonu pamäti, a to najmä u ľudí od 40 do 50 rokov. Najhoršie zmeny sa dotkli práve žien. Mužský mozog sa dokáže rýchlejšie prispôsobiť stresovým faktorom a pomerne rýchlo reagovať na novú situáciu. Ženské telo so stresom bojuje, čím dochádza k prepínaniu do režimu boja alebo úteku. Takéto nastavenie organizmu neprospieva najmä pamäti. V tejto oblasti vedci uskutočnili pozoruhodný výskum, podľa ktorého ženy štyridsiatničky vystavené stresu mali nižšiu schopnosť spomenúť si na rôzne slová.
Pomáha stredomorská strava
Hoci sa napätiu v živote vyhneme len s ťažkosťami pravdou je, že pomôcť bojovať proti stresu môže tréning kognitívnych funkcií a úprava životného štýlu. Výborným pomocníkom v boji proti starnúcej mysli sú najmä orechy, strukoviny, ryby, bylinky, ale aj ovocie a zelenina. V podstate všetko čo patrí do takzvaného stredomorského stravovania prospieva zdraviu mozgu. Základnými látkami, ktoré chránia mozog, srdce a cievy sú takzvané zdravé tuky. Ide predovšetkým o omega-3 mastné kyseliny, ktoré znižujú oxidačný stres, zápaly a riziko vzniku rakoviny. Výskumy potvrdzujú, že mozog päťdesiatničiek, ktoré konzumovali túto stravu bol o päť rokov mladší ako u rovesníčok so zanedbaným životným štýlom.