Meteosenzitivita nie je výmysel, ale realita
Ide o citlivosť človeka na počasie a najmä na jeho zmeny. Počasie však vplýva na každého inak, väčšinou negatívne. Hoci niektorí ľudia môžu mať o týchto tvrdeniach pochybnosti, fakty hovoria jasnou rečou. „Meteosenzitivita je založená na odbornosti, nie je to žiadna výhovorka, ktorá by niektorým ľuďom bránila vykonávať niektoré činnosti,“ vysvetľuje pre Pravdu klimatologička a meteorologička Mgr. Miriam Jarošová. Ako tvrdí, už v päťdesiatych rokoch minulého storočia si lekári, a to najmä internisti všimli, že pri určitých zmenách počasia sa objavujú v ich čakárňach pacienti, ktorí sa sťažujú stále na to isté. „Tak si začali všímať jednotlivé typy počasia a aj jednotlivých pacientov a ich problémy. Zmeny v zdravotnom stave sú podmienené reálnymi zmenami v počasí, teda zmenou teploty, tlaku, vlhkosti a ďalšími. A pretože aj my, ľudia, sme súčasťou prírody, či chceme alebo nechceme, sme aj náchylní na všetky tieto zmeny,“ pokračuje odborníčka na meteorológiu.
Každý človek reaguje individuálne
Niekto môže mať problémy pri zmene tlaku vzduchu, pri náhlych zmenách počasia, ďalší trpia v ťažkom teplom a dusnom vzduchu. „Inak môže reagovať človek s chronickou chorobou, ktorú má pod kontrolou, inak vtedy, keď túto kontrolu nemá. Napríklad pri výrazných zmenách počasia, čo sme zažili tento mesiac, sa ľuďom s chronickými chorobami s rozladeným regulačným mechanizmom hlásia všetky chronické choroby, a to reumatizmus, srdcovocievne ochorenia, problémy s dýchaním, ale aj so psychikou. Pri takýchto prudkých zmenách sú najviac ohrození ľudia po mozgovej príhode, po infarktoch, s vysokým krvným tlakom, ale aj astmatici,“ varuje Jarošová.
Čítajte aj 5 zlozvykov, ktoré môžu vyvolať silné depresívne nálady
Ako je to so záťažovými stupňami
Zaujímavé je, že záťažové stupne na nás nemajú až taký vplyv, ako by sme očakávali. „Neplatí totiž, že čím vyšší záťažový stupeň, tým je horšie. Dokonca sa môžu ľudia cítiť horšie aj pri nižšom záťažovom stupni ako pri vyššom. Závisí to aj od psychického stavu, keď ešte aj napríklad stres môže spôsobiť zosilnenie vplyvu počasia na človeka a, samozrejme, aj od toho, ako sme na zmeny v počasí citliví. Inak, v odbornej literatúre sa uvádza, že až asi 200 ochorení je závislých od počasia,“ poukazuje odborníčka na silu počasia.
Existuje nejaká prevencia?
Ubrániť sa zmenám vrtkavého počasia nie je v ľudských silách. V tomto smere totiž neexistuje takmer žiadna prevencia. Pomáha počúvanie svojho vlastného tela a jeho potrieb v kontexte poveternostných zmien. „Ak mám na sebe odpozorované, alebo aj lekárom potvrdené, že pri určitom počasí sa cítim horšie ako pri inom, nezabúdam na lieky a ich užívanie. Meteorológovia dokážu pripraviť kvalitnú predpoveď počasia, ale stále nedokážu poručiť dažďu či vetru, a tak nám nezostáva nič iné, iba sa danej poveternostnej situácii prispôsobiť tak, aby na nás mala čo najmenší vplyv,“ uzatvára pre Pravdu klimatologička Miriam Jarošová.