Bludisko zelených kopčekov – veľkých jednoizbových domov so silnými múrmi porastenými trávou a prepojených kamennými chodbami – ľudia naposledy obývali asi pred 4500 rokmi. Vo vnútri každého sídla sa aj napriek tomu nachádzajú predmety vedomé očiam moderného človeka: postele, píše portál BBC.
Rámy pravekých lôžok sú podobne ako väčšina ďalších predmetov na tomto bezlesom ostrove vyrobené z chladného, tvrdého kameňa. Napriek tomu majú vďaka vysokým čelám a vyvýšeným bokom jasne rozpoznateľný tvar. Keď pominieme dávne nápisy, ktoré archeológovia na niektorých z nich našli, a občasnú kostru nájdenú pod nimi, možno by tieto postele mohli patriť aj do 21. storočia.
Čítajte viac Črevá sa vám poďakujú, to je isté, ale aj línia... pochúťka z fermentovanej zelenine dokáže s tukom v tele 'zázraky'
Ľudia si vyrábajú postele už stovky tisíc rokov. Antropológ Brian Fagan a archeologička Nadia Durraniová v knihe What We Did in Bed: a Horizontal History (Čo sme robili v posteli: Horizontálne dejiny) predpokladajú, že po väčšinu existencie nášho druhu tvorili lôžka hromady starostlivo navrstvenej zelene, zavŕšenej mäkkými listami odolnými proti škodcom. Potom sa začali objavovať prvé posteľové rámy.
Pieskovcové lôžka v Skara Brae patria k tým najstarším, aké kedy našli, spolu s odtlačkami v pôde v osade Durrington Walls neďaleko Stonehenge označujúcimi obrysy dávno zaniknutých drevených postelí. Rámy postelí sa začali zároveň objavovať na rôznych miestach pred zhruba 5000 rokmi, nedlho po iných priekopníckych technológiách, ako bolo písmo.
Čítajte viac Spánok je moja priorita číslo jeden, zvládnem aj 14 hodín, vraví Dakota Johnson. Deň si nedokáže predstaviť bez...
Zhruba 2700 kilometrov od Orknejí, na Malte, archeológovia odhalili v rituálnych pohrebných tuneloch dôkazy o raných variantoch tohto zásadného nábytku – vrátane hlinenej sošky ženy, ktorá na jednoduchom vyvýšenom lehátku polihuje na boku s jednou rukou pod hlavou. Ranné lôžka podľa Fagana a Durraniovej neboli len miestom odpočinku, ale mali často aj hlboký symbolický význam a spojitosť s posmrtným životom.
Posteľ sa za posledné tisícročie vyvinula do mnohých rôznych podôb, ktoré odrážali náboženské presvedčenia alebo praktické otázky najrôznejších kultúr. Keď britský egyptológ Howard Carter v roku 1922 prerazil zasadený vchod do hrobky kráľa Tutanchamona, privítal ho trýznivý zástup zlatých predmetov – vrátane šiestich postelí. Medzi nimi bolo aj pohrebné lôžko zdobené podobizňou kravskej bohyne nebies, pozlátená drevená posteľ a praktické cestovné lehátko, ktoré sa vyznačovalo revolučnou skladacou technológiou a dosť možné bolo prvé svojho druhu.
V starovekom Ríme podobne ako v mnohých iných kultúrach záviselo miesto na spaní od spoločenského postavenia. Kým niektorí otroci sa na noc uchyľovali na rohože zo suchého lístia alebo zvieracích koží alebo sa museli vyspať na holej zemi, bohatí Rimania si dopriali väčšiu pohodu. Archeológovia v roku 2021 pri vykopávkach na pozemku starovekej vily na predmestí Pompejí odhalili spálňu starú takmer 2000 rokov. Medzi zvyškami nádob, drevených truhiel a ďalších artefaktov sa nachádzali aj tri postele. Boli vyrobené z drevených stĺpikov pospájaných lankami, ktoré vytvárali sieť.
Čítajte viac Varíte ich celé roky zle, toto je skutočný recept na špagety carbonara, tvrdí historik. Talianski krajania mu želajú smrť aj väzenie
Niektorí zámožní Rimania mali toľko postelí, že ani nevedeli, čo s nimi. Vtedajší boháči vymysleli širokú škálu rôznych lôžok pre rôzne činnosti – takzvané lectus lucubratorius pre štúdium, lectus genialis pre novomanželov, lectus tricliniaris pre spoločné lenošenie a stravovanie alebo lectus cubicularis pre spánok. Väčšina z nich sa skladala z vyvýšenej kovovej platformy a tenkého matraca.
Pestrý výber postelí mali aj Európania v 17. storočí. Spalo sa v skriniach, v lôžkach zavesených na lane alebo aj v prepracovaných drevených posteliach s nožičkami. Základom však boli jednoduché matrace, ktoré niekedy tiež dosahovali obrie rozmery. Vyrobené boli z pevných tkanín a vypchaté najrôznejšími výplňami od peria až po slamu.
Druh výplne pritom mohol mať zásadný vplyv na kvalitu spánku. Podľa knihy At Day's Close: A History of Nighttime (Na sklonku dňa: Dejiny noci) sa jeden cestovateľ vo Švajčiarsku v roku 1646 sťažoval na svoje lôžko vypchaté listím. To podľa neho strašne šustilo a cez plátno ho pichalo do kože.