„Rusko je dosť veľké, prečo chce ďalšiu krajinu?“ pýtali sa. Jedenásťročný Max sa s pohľadom upreným do atlasu pýtal svojej učiteľky na ruského prezidenta Vladimira Putina. „Prečo väčšinu šialených ľudí tvoria muži,“ zaujímala sa 11-ročná Jessica. Jej rovesníčka Issy sa otočila na učiteľku. „Zostali by ste a bojovali by ste za svoju krajinu?“ spýtala sa.
Tara Harmerová, ktorá učí už 36 rokov, sa zamyslela. „Je to ťažká otázka, že?“ uviedla. „Mojim inštinktom by bolo vás chrániť,“ uvažovala. „Áno, myslím, že by som bojovala za svoju krajinu,“ dodala. Zatiaľ čo sa Európania stretávali so šokom z vojny, ktorá sa odohráva skoro za humnami, a snažia sa zorientovať v množstve vojnového spravodajstva, učitelia mali len málo času na spracovanie toho, čo sa deje – museli deťom poskytnúť odpovede, a to rýchlo.
Čítajte viac Zábery z vojny môžu spustiť sekundárnu traumu! Čítajte rady, ako sa voči nej obrniť
„Dostal som sto otázok,“ povedal Sandro Pellicciotta, ktorý vyučuje zemepis na strednej škole v severotalianskej Bologni. „A aby som bol úprimný, celkom sa bojím, aby som nepovedal nejakú blbosť,“ dodal.
Narodili sa do éry bez vojny. Nerozumejú, čo sa deje
Dnešní školáci sa narodili dlho po balkánskych konfliktoch v 90. rokoch a niektorí boli ešte batoľatá, keď vrcholila vojna v Sýrii. Žiadny konflikt, ktorý si vzhľadom na svoj vek môžu pamätať, sa na ich tiktokových kanáloch neobjavil v takej miere ako vojna na Ukrajine, ani sa neodohrával tak blízko ich domova.
Vzdialenosť medzi svetom detí a svetom geopolitiky sa zmenšila a učitelia sa snažia zmierniť obavy svojich žiakov, že ich vojna zasiahne všetkých. Učitelia zároveň uvádzajú, že je pre nich po dvoch rokoch pandémie ťažšie deti presvedčiť o tom, že svet nie je nepriateľské miesto. Učitelia z celej Európy, z ktorých mnohí boli oslovení telefonicky, popisovali problémy, ktorým v triede čelia, a otázky, ktoré im žiaci kladú.
V Marseille zdvihol desaťročný žiak ruku, aby povedal, že sa chce schovať. Osemnásťročný študent vo Varšave sa obával, že by mohol byť povolaný do boja. Šestnásťročná študentka v Miláne uviedla, že si nevie predstaviť, čo ju v budúcnosti čaká. Chlapec v Toskánsku po zhliadnutí falošného videa premýšľal, či niekto zbombardoval Eiffelovu vežu.
Vlády po celej Európe si všimli výzvy, ktoré vojna na Ukrajine pre učiteľov predstavuje, a vypracovali pre nich pokyny. Britské ministerstvo školstva uviedlo, že terajšia situácia „vyvoláva problémy, s ktorými sa niektoré školy a učitelia možno nikdy predtým nestretli“. Odporučilo učiteľom, aby „zisťovali fakty“ a podporovali diskusiu, a poskytlo zdroje na boj s dezinformáciami.
Francúzska vláda uviedla, že by učitelia mali vysvetľovať spoločnú históriu Ruska a Ukrajiny, ale zdôrazniť, že to „nepodporuje tézu, že Ukrajina, ktorá je zvrchovaným štátom, nemá právo na nezávislosť“. Podľa pokynov by učitelia tiež nemali trvať na tom, aby sa o vojne diskutovalo, pokiaľ sa do toho nebude študentom chcieť.
Beštia, ale aj hustý týpek. Putina vidia rôzne
Varšavský učiteľ Stanislaw Dutka s takýmto prístupom súhlasí. V prvý deň ruskej invázie ho ale jeho siedmaci požiadali, aby výučbu prerušil a hovoril s nimi o Ukrajine. Najprv im dal papiere na kreslenie, aby sa upokojili. Potom sa ich spýtal, či chcú niečo povedať. „Všetci zdvihli ruku,“ uviedol. „Bola to taká autoterapia,“ dodal.
Vo februári sa študenti Pellicciotty pýtali, či na Ukrajine prepukne vojna. Keď začala, chceli vedieť viac. „Keby ste boli na Putinovom mieste, zaútočili by ste?“ spýtal sa ho jeden študent.
Čítajte viac VIDEO: Ako hovoriť o vojne s deťmi, čo pomáha pri tínedžeroch a ako sa upokojíme sami?
V konflikte, ktorý je označovaný za prvú vojnu, ktorá je na tiktoku, majú deti a dospievajúci prístup k množstvu informácií, ktoré sú často neoverené a znepokojujúce a môžu vyvolávať úzkosť. Pellicciotta je rád, že môže študentom, ktorí za ním prichádzajú s otázkami, vysvetliť, čo je pravda a čo nie. Podľa neho je zásadné porozumieť geografii.
„Krása zemepisu spočíva v tom, že vám dáva nástroje na interpretovanie reality,“ povedal. „Nedáva vám odpovede,“ dodal. Ukázal študentom mapu Ukrajiny a vyznačil, kde má planiny a prístup k moru s tým, že to sú pre ambiciózneho zahraničného vodcu žiadané atribúty. Podľa Pellicciottových slov bolo v triede ťažké podať objektívny výklad. V tejto súvislosti poznamenal, že zatiaľ čo časť žiakov Putina považuje za „beštiu“, iní ho vnímajú ako „hustého a tvrdého“ lídra.
Pre iných učiteľov zaujatosť problém nepredstavovala. „Je to taká zjavná imperialistická vojna,“ povedal Thor Alexander Almelid, ktorý vyučuje na základnej škole v nórskom Osle. „Je to jednoducho otázka dobra a zla,“ dodal. Pred svojou siedmou triedou roztvoril mapu sveta, ktorá zhodou okolností bola ešte z 80. rokov 20. storočia a zobrazovala Sovietsky zväz. Študentom vysvetlil, že sa svet ocital nad priepasťou už v minulosti, ale diplomacia zabránila jadrovej vojne. Nakoniec však povedal, že nezostáva než dúfať, že jadrová vojna nenastane. „Snažil som sa, aby som ich čo najviac upokojil a ubezpečil,“ uviedol. „Nechcem ale svojim študentom klamať,“ dodal.
Milosrdná lož? Aj s ňou pracujú učitelia
U mladších detí sa rovnováha medzi pravdou a uistením prikláňa skôr k tomu druhému. „Putin je trochu taký, no háda sa so susedmi – vaši rodičia sa nehádajú so susedmi?“ povedala tretiakom na sicílskej základnej škole ich učiteľka Jessica Licciardiová. Keď jej jedno dieťa povedalo, že Putin zabíjal deti v nemocniciach, odpovedala, že sa to stalo omylom. „Ja im jednoducho nemôžem povedať, že zabíjajú deti,“ povedala. „Je to príliš ťažké,“ dodala. Napriek tomu, keď nad školou preleteli stíhačky, čo sa kvôli neďalekej základni deje často, bola v triede poznať nervozita. „Blíži sa sem vojna?“ spýtalo sa jedno z detí. „Máme tu Rusov?“ dodalo. Licciardiová deťom povedala, že v Taliansku sú Rusi, ale nie sú zlí a nechystajú vojnu.
Nicky Coxová, šéfredaktorka First News, britských novín pre deti, uviedla, že sa jej publikácia tiež snažila odovzdať tento odkaz. „Nechceme, aby ruské deti boli kvôli Putinovi šikanované,“ uviedla. „Vieme, že k tomu dochádza,“ dodala.
Keď Emeline Boutaudová, ktorá učí na strednej škole v Paríži, videla počas dovolenky v televízii zábery z invázie, okamžite si spomenula na svojich študentov. „Ako pre to môžem nájsť slová,“ povedala. „Sama tomu nerozumiem,“ dodala. Po návrate do školy pocítila úľavu, keď sa k nej na workšope o vojne na Ukrajine pripojil dobrovoľník z organizácie zaoberajúcej sa mediálnou gramotnosťou.
Členovia organizácie Entre les Lignes (Medzi riadkami) v posledných týždňoch obchádzali francúzske školy a vysvetľovali, že Putin nechce „obnoviť USA“, ako povedal jeden zmätený študent, a že hrozba použitia jadrovej bomby nemusí nutne znamenať, že „to urobí“. Zakladateľka organizácie Sandra Laffontová bola šokovaná mierou strachu medzi desaťročnými deťmi, ktoré nedávno navštívila v Marseille. Ukázala im vzdialenosť medzi Francúzskom a Ukrajinou na mape a vysvetlila, že Francúzsko nie je na pokraji vojny. Povedala ale, že si učitelia musia zvyknúť na to, že nebudú poznať odpovede na všetky otázky. „Napríklad, prečo to Putin urobil… Na to nemám odpoveď,“ uviedla.
Čítajte viac Mesto Buča po vraždách civilistov označujú Ukrajinci za novú Srebrenicu
Veľa študentov však prišlo s vlastným riešením. Jessica z triedy pani Harmerovej navrhla, že by Ukrajinci mohli použiť tisíce hubiek na riad, aby vysušili rieky, a uväznili tak ruské tanky vo vysušených korytoch. Pre jedenásťročného Ajaya bolo riešenie konfliktu zrejmé z jeho atlasu. „Sú to jednoducho dve rôzne krajiny,“ povedal. „Jedna je veľká a zelená, druhá je malá a ružová,“ dodal.