Čo sa stane s naším telom po zlom a krátkom spánku?

Aký je akurátny počet hodín nočného odpočinku? Večná otázka, na ktorú existuje mnoho rôznych, niekedy aj mätúcich odpovedí. Hoci u odborníkov panuje všeobecný konsenzus o priemernej asi osemhodinovej dobe spánku, niekedy postačí aj menej času. Faktom však zostáva, že každá ďalšia hodina ukrojená z noci ide na úkor nášho zdravia. Ako?

20.12.2023 00:00
spánok Foto:
Budíte sa v noci bezdôvodne?
debata

Rozhoduje aj kvalita, nielen počet hodín

Spánok si vezme tretinu z dvadsiatich štyroch hodín každého dňa. Ide o ideálny stav, ktorý však narúšajú viaceré faktory. Výsledkom stresu, nahromadeného napätia, fyzickej či psychickej únavy sú časté problémy so zaspávaním. Stretávame sa preto bežne s predlžovaním doby zaspávania, skracovaním nočného odpočinku, jeho prerušovaním, skorým alebo neskorým vstávaním. Kvalitný spánok je však podľa vedkyne Dorsey Standishovej z amerického Dallasu taký, pri ktorom rýchlo upadáme do ríše snov, spíme bez prestávky v podobe prebudenia a zobúdzame sa svieži a plní energie.

Prevencia chorôb i úmrtí

Na dosiahnutie tohto, povedzme ideálneho stavu potrebujeme spať 7 – 9 hodín každý deň. Ide o zlatú strednú cestu, ktorá závisí tiež od veku, druhu práce, fyzickej a duševnej aktivity. Každý človek, ktorý dovŕši vek dospelosti by si mal dopriať spomínaný počet hodín na lôžku. V opačnom prípade nastávajú rôzne zdravotné ťažkosti. „Keďže spánok je jedným z troch pilierov zdravia (spolu so stravou a cvičením), netreba sa čudovať, že jeho nedostatok negatívne ovplyvňuje telesné a psychické funkcie,“ hovorí odborníčka pre portál eatthis.com.

Sex a spánok, posteľ by nemala slúžiť na nič iné: Čo treba urobiť, ak chceme dobre spávať
Video
Zdroj: TV Pravda

„Nízka kvalita spánku môže okrem mnohých iných problémov prispievať k zlému kognitívnemu výkonu, únave, poruchám nálady a obezite a dokonca súvisí so skracovaním dĺžky života.“ Podľa výskumu, ktorý prezentoval Svetový kongres kardiológie 8 % úmrtí ľudí môže súvisieť so zlými spánkovými návykmi. Štúdia zároveň odhalila, že pokiaľ mladí jedinci venujú spánku dostatok času, majú v starobe nižšiu pravdepodobnosť skoršej smrti.

Sladké sny a viac energie

S dobrým nočným odpočinkom je spojených množstvo výhod pre naše zdravie. Podporuje pamäť, schopnosť učenia a zlepšuje tiež fyzický výkon. Okrem toho pomáha mozgu so spracovávaním informácií a urýchľuje tak schopnosť každého z nás sa rýchlejšie rozhodovať. Počas spánku však dochádza aj k regenerácii poškodených buniek, ktoré trpia v dôsledku stresu či nesprávnej životosprávy. Oddych v noci a vyšší výkon majú veľa spoločného. Výskum spred niekoľkých rokov preukázal, že športovci, ktorí si týždenne pospali o 1 – 4 hodinu navyše mali až o 9 % vyšší výkon.

Tomáš Eichler Čítajte aj Pokazí vám poobedňajší šlofík nočný spánok? Odpovedá odborník z Viedenskej univerzity: Toto má naozaj vplyv!

Netreba to naťahovať

Deväťhodinovú hranicu dĺžky nočného odpočinku neradno prekračovať. V tomto prípade totiž môže dochádzať k únave počas dňa, ospalosti, poruchám so sústredením a k celkovému psychomotorickému útlmu. Trpia aj telesné orgány a namiesto toho, aby sa telo regenerovalo, dostáva sa do väčšieho stresu. Odborníci predpokladajú, že zabrať dostáva aj imunitný systém, duševné zdravie a objavovať sa môžu chronické ochorenia vrátane tých, ktoré postihujú srdce, cievy a mozog. Dlhý spánok zároveň narúša takzvaný cirkadiánny rytmus, ktorý nášmu telu napovedá, kedy je čas na oddych a kedy na aktivitu. Ukladať na lôžko by sme sa mali teda za tmy a vstávať ideálne s prvými vychádzajúcimi slnečnými lúčmi.

Pomôžu orechy i mäso

K lepšiemu spánku si môžeme dopomôcť nielen správnymi návykmi, ale aj niektorými druhmi potravín. V prípade, že si pochutnávame napríklad na mandliach, máme vyššiu pravdepodobnosť pokojného zaspávania. Spomínané orechy sú totiž zdrojom melatonínu. Ide o hormón, ktorý reguluje naše vnútorné hodiny a signalizuje telu, kedy sa má uložiť na lôžko. Okrem toho sa v mandliach nachádza horčík. Spomínaná minerálna látka zbavuje telo stresových hormónov, najmä kortizolu. Rovnako upokojuje a znižuje krvný tlak. Okrem rastlinných potravín pomáhajú aj tie živočíšne. Svetlým príkladom je morčacie mäso, ktoré sa pýši obsahom aminokyseliny zvanej tryptofán, ktorá je základnou látkou na tvorbu iných hormónov, a to aj spomínaného melatonínu či takzvaného hormónu šťastia serotonínu. Osvedčili sa však aj niektoré druhy nápojov, najmä bylinné čaje. Spomedzi nich vyčnieva harmančekový čaj, ktorý vo všeobecnosti bojuje proti srdcovým chorobám, rakovine a chronickým ochoreniam. Odvar z harmančeka obsahuje apigenín. Ide o antioxidant, ktorý sa viaže na určité receptory v mozgu a môže tak navodzovať príjemné pocity relaxácie a ospalosti.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #sérotonín #stres #spánok #Dopamín #Melatonín #zaspávanie #kvalitný spánok #dĺžka spánku

+ Zdolajte svoje vlastné nedostatky a budete sami na seba právom pyšný.
Uprednostňujte úlohy a financie na...

+ Neriešte momentálne to čo riešiť netreba, odložte to na neskôr.
Aj keď sa vám niečo nechce dokončite to,...