Kedy môžeme hovoriť o závislosti (vo všeobecnosti), aké podmienky musia byť splnené?
Závislosť sa v diagnostických kritériách klasifikuje podľa toho, či sa týka užívania psychoaktívnych látok alebo nelátkových závislostí. Je medzi nimi sčasti rozdiel. Nelátkové závislosti radíme skôr medzi poruchy návykov a impulzov v správaní. O nelátkovej závislosti teda môžeme hovoriť vtedy, keď sa vyskytujú prejavy ako silne baženie po danej činnosti a príjemnom zážitku z nej, silná zaujatosť danou činnosťou. Ďalej problém s kontrolou v danej oblasti, zvyšuje sa frekvencia a dĺžka času stráveného touto činnosťou. Preferencia tejto činnosti pred inými (záujmami, reálny kontakt s ľuďmi, povinnosťami). Neschopnosť prestať s danou činnosťou aj napriek evidentným problémom, ktoré táto činnosť prináša (finančným, pracovným, rodinným, sociálnym).
Ako sa vyvíja výskyt závislosti od internetu, či v súčasnosti aj od sociálnych sietí? Stáva sa globálnym problémom?
Je to veľmi špecifická otázka, na ktorú by možno vedeli skôr odpovedať odborníci, ktorí sa nachádzajú v špecializovaných centrách na liečbu závislosti. Subjektívne, z môjho pohľadu, je to čoraz častejší problém v spoločnosti, aj keď často možno nediagnostikovaný, napriek tomu, že už najmä u detí sa takéto závislé správanie vyskytuje v čoraz vyššej miere.
Ako sa prejavuje závislosť od sociálnych sietí a má iné prejavy u dospelých a iné u mládeže?
Závislosť od sociálnych sietí by mala byt naplnená pri aspoň siedmich a viac diagnostických kritériách po dobu minimálne dvanástich mesiacov. Medzi diagnostické kritéria patri situácia, keď sa človek cíti byť prehnane zamestnaný sociálnymi sieťami a internetom – myslí na to aj vtedy, keď nie je aktívne online. Ak cíti potrebu používať internet so zvyšovaním svojho voľného času pre dosiahnutie uspokojenia, ak sa v užívaní internetu a sociálnych sietí nevie kontrolovať, ak sa cíti psychicky v nepohode pri pokuse o zníženie času stráveného na internete/sociálnych sieťach. Ak používa internet ako cestu úniku pred riešením reálnych problémov, klame rodinným príslušníkom, kamarátom ohľadom frekvencie a času stráveného na internete/sociálnych sieťach. Ak kvôli tomu riskuje stratu významného vzťahu (v rodine, v partnerstve, v práci). Ak sa k používaniu internetu/sociálnych sietí neustále vracia aj napriek závažným dôsledkom tohto konania. Ďalej, ak pociťuje výraznú úzkosť alebo depresiu, pokiaľ nie je pripojený a ak ostáva pripojený dlhšie ako povodne plánoval. Tieto znaky závislosti sú rovnaké ako u dospelých tak aj u deti.
Je to u detí o čosi iné?
U deti sa často stretávame až s agresívnym amokom v prípade, že sa rodič snaží zabrániť pripojeniu sa dieťaťa na sociálne siete.
Je závislosť v tomto prípade o čase strávenom na sieťach, alebo skôr o tom, že si bez nich nevieme predstaviť deň?
Ide nie len o čas, ale presne aj o ten pocit úzkosti a nepokoja z toho, že nie som pripojený a nutkanie sa aktívne pripojiť a sledovať sociálne siete.
Sociálne siete produkujú obraz dokonalého života, mladých, úspešných, štíhlych a bohatých ľudí. Prečo majú ľudia tendenciu o sebe vytvárať takýto obraz?
Ľudia majú tendenciu vytvárať o sebe dokonalý obraz preto, lebo potrebujú potvrdenie, pozitívnu spätnú väzbu vo forme ocenenia ako sú vyjadrenia “lajkom”, srdiečkom alebo akýmkoľvek obdivným komentom. Často je to najmä o tom, že nemajú dostatočne vybudovanú sebahodnotu v tom, že to, čo robia/akí sú je dobré a ani samotný pozitívny pocit z danej činnosti/ zo seba nie je pre nich dostatočne odmeňujúci. Potrebujú potvrdenie svojej hodnoty zvonka a tak vytvárajú obraz perfekcionizmu a naháňajú sa za dokonalosťou len pre ten prchavý okamih, keď ich niekto za to odmení pozitívnou spätnou väzbou. Lenže ten pocit nie je stabilný, a preto to zaberie len na chvíľu a potom to potrebujú znova potvrdiť. A čím viac dostávam potvrdenie na sociálnych sieťach, ale v realite to nie je také časté, tým viac to potrebujem a tu ľahko vzniká závislosť od odmeny.
Čítajte aj Ako si zvýšiť sebavedomie? Návod, ktorý môžete aplikovať ihneď
Je získavanie takzvaných „lajkov“ riziko z hľadiska závislosti. Čo sa deje, ak očakávame, že ich dostaneme a neprichádzajú. Ako reaguje závislý človek?
V prípade, že “lajky” neprichádzajú tak, ako to človek očakával, prichádza sklamanie a smútok. Nastupujú negatívne emócie rovnako ako v reálnom živote pri nejakom sociálnom neúspechu. Akurát v online svete sa deje všetko stokrát rýchlejšie a preto aj frekvencia negatívneho sociálneho zážitku online môže vznikať oveľa častejšie a spôsobiť tak oveľa väčšie rany a traumy ako v realite. Reakciou môže byť totálne stiahnutie sa z akéhokoľvek sociálneho kontaktu, nielen toho online. Ale napríklad aj práve naopak enormne zvyšovanie frekvencie kontaktu s cieľom “dohnať straty”. V tomto prípade môže byť komunikačný prejav provokačný a iritujúci s cieľom vyvolať záujem o svoju osobu. A je úplne jedno, či spätná väzba príde negatívna, cieľom je získať kontakt/pozornosť. Je to rovnako ako u detí vo výchove, ak dieťa pozornosť od rodiča nedostane takú ako potrebuje, zosilní “zbrane” a pozornosť si vynúti negatívnym správaním. Horšie je, keď príde na to, že toto je kľúč k získaniu pozornosti.
Ako dokážu formovať sociálne siete ľudí najmä v prípadoch, keď sledujú životy iných „úspešných a dokonalých“ ľudí?
Pre ľudí vyrovnaných a emocionálne stabilných to môže byť inšpirujúce a taký človek si vie udržať aj zdravú mieru užívania sociálnych sietí. Pre ľudí s narušenou sebahodnotou, traumami a ranami z detstva to môže byť hotová katastrofa, ktorá len urýchli cestu k poklesu duševného zdravia.
Ako je to s pocitmi frustrácie a depresie pri tomto druhu závislosti?
Rovnako ako pri iných závislostiach. Depresia a frustrácia môžu byť príčinou tejto závislosti ale môžu byť, a často aj sú, jej dôsledkom.
Dokážu sociálne siete negatívne ovplyvňovať náš sebaobraz, potrebu po dokonalosti, štíhlosti, perfekcionalizme?
Áno, určite môžu. Vedú k tomu, že sa snažíme vytvoriť jednu dokonalú všestrannú bytosť… Povedala by som, že až s nadľudským charakterom a životom. Máme tendenciu porovnávať sa s lepšími a pokiaľ si nájdem desať rôznych ľudí na sociálnych sieťach, a s každým sa porovnám v niečom inom, v čom je dotyčný dobrý v mojich očiach, tak chcem byť rovnaký alebo lepší vo všetkých tých oblastiach. A častokrát si neuvedomujeme, že v realite toto nie je možné dosiahnuť. Nevieme si reálne zhodnotiť naše možnosti, ale chceme všetko naraz.
Je možné zastaviť túto závislosť, či na to treba pomoc iných?
Pokiaľ už hovoríme naozaj o závislosti, človek potrebuje pomoc od druhých ľudí. Niekedy stačí len vo forme podpory okolia a niekedy je nevyhnutný zásah odborníkov. V prvom rade sa určite treba obrátiť na svoju rodinu a blízkych, žiadať o pomoc ich. Vo väčšom rozsahu, keď už ani blízky nevedia pomôcť, treba vyhľadať psychológa/psychiatra. Niekedy stačí začať aj obvodným lekárom, ktorý vás ďalej nasmeruje.
Prezraďte nám niečo o sebe. Vaším mottom je Nastal čas pozrieť sa na seba v inom svetle.
Som človek čo robí chyby a neustále na sebe pracuje. Vyrastala som v prostredí, kde urobiť chybu bolo neprípustné a kritizované, preto sa s “chybami” učím žiť v mieri. Priznať si porážku, pád, zranenie či slabosť, ale nespájať ju s kritikou, ale naopak láskavosťou a ponaučením. A toto učím aj svojich klientov. To je ten iný pohľad v inom svetle. Nie pohľad kritika, ale pohľad láskavého rodiča, ktorý vie z vlastnej chyby urobiť príležitosť k rastu.