Tím preukázal, že mozog ľudí, ktorí si pravidelne doprajú popoludňajší spánok, je o 15 centimetrov kubických väčší, čo zodpovedá oneskoreniu starnutia o tri až šesť rokov. Spánok cez deň je ale v mnohých profesiách ťažký, pretože pracovná kultúra túto prax často odsudzuje, uviedli autori štúdie.
Čítajte viac Voňavejší a čistejší posteľný matrac? Ako na to? Jednoduchý trik prekvapí
„Naznačujeme, že každý by potenciálne mohol mať zo zdriemnutia určitý prospech,“ povedala doktorka Victoria Garfieldová. Výsledky výskumu označila za „úplne nové a celkom vzrušujúce“.
Bolo preukázané, že spánok má zásadný význam pre vývoj v detstve, s pribúdajúcim vekom sa stáva menej častým a po odchode do dôchodku sa jeho obľuba opäť zvyšuje – 27 percent ľudí starších ako 65 rokov uvádza, že si počas dňa zdriemnu.
Čítajte viac Okná na noc zatvoriť či otvoriť? Ak sa chcete dobre vyspať, potom jednoznačne...
Mozog sa s vekom prirodzene zmenšuje, ale na zistenie toho, či by spánok mohol pomôcť predchádzať chorobám, ako je Alzheimerova choroba, bude ešte potrebný ďalší výskum. Celkové zdravie tohto orgánu je dôležité pre ochranu pred demenciou a toto ochorenie zároveň súvisí s poruchami spánku.
Vedci sa domnievajú, že zlé spánkové návyky časom poškodzujú mozog tým, že spôsobujú zápaly a ovplyvňujú spojenie medzi mozgovými bunkami. „Pravidelné zdriemnutie by teda mohlo chrániť pred neurodegeneráciou tým, že by kompenzovalo nedostatočný spánok,“ uviedla výskumníčka Valentina Pazová.
Čítajte viac Sedem až osem hodín nočného spánku! Neoberajte sa o zdravie
Výskumníci dokázali, že driemanie je prospešné, pomocou experimentu založeného na genetike. Predchádzajúce štúdie identifikovali 97 úsekov DNA, vďaka ktorým sú ľudia buď náchylnejší na driemanie, alebo na výkon počas dňa. Tím preto vzal údaje od 35-tisíc ľudí vo veku 40 až 69 rokov a jednoducho porovnal ich genetické sklony k poobednému zdriemnutiu si.