Mýtus č. 1: Kardio je lepšie ako fitnes
Zástancovia kardio cvičenia sa bijú do pŕs, že len tento druh športu sa dokáže najlepšie pohrať s telesnou hmotnosťou. Typický názov „kardio“ si tento druh fyzickej aktivity vyslúžil najmä preto, že sa zameriava na zrýchlenie tepovej frekvencie. Nepochybne pri behu, bicyklovaní, rýchlej chôdzi či plávaní poriadne namáhame srdcový sval, čo sa prejaví najmä pri spaľovaní nadbytočnej energie, ale tiež aj kilogramov telesného tuku. Kardio tréningy teda efektívne posilňujú srdce, znižujú krvný tlak, regulujú hladinu glukózy v krvi a v neposlednom rade vplývajú aj na duševnú pohodu každého z nás. Vďaka spomínaným športom máme jasnejšiu myseľ, lepšiu náladu a kvalitnejší spánok. Ani dvíhanie závaží však nie je na škodu a na stupnici benefitov pre ľudské telo stojí blízko kardio tréningu. Zdvíhanie závaží v posilňovni alebo cvičenie s vlastnou váhou pomáha posilňovať kosti, zlepšuje držanie tela a zároveň znižuje riziko rôznych zranení. Doktor Ari Levy zo Chicaga zároveň tvrdí, že budovaním svalovej hmoty sa zlepšuje celkový metabolizmus, ktorý je kľúčový pri spaľovaní kalórií. V ideálnom prípade najviac prospieva ľudskému telu kombinácia obidvoch druhov pohybu.
Mýtus č. 2: Ak niečo bolí, netreba cvičiť
Mýtus, ktorý si osvojujú ľudia vyhovárajúc sa na nechuť do športu. Aj v tomto prípade treba rozlišovať medzi druhom bolesti a tým čo ju spôsobuje. Ak ide o akútne zranenie, cvičenie nie je namieste. Opačne to platí pri chronickej bolesti, ktorá zasahuje rameno, bedrá či chrbát a prejavuje sa aj stuhnutosťou svalov. Cvičením sa dostáva do telesných tkanív viacej krvi a živín, ktoré dokážu uľaviť pretrvávajúcej bolesti a odstrániť stuhnutosť vo svaloch. Na chronickú bolesť nezaberá cvičenie s veľkými váhami, ale skôr športy v podobe plávania a bicyklovanie. Výborným pomocníkom v tomto prípade je aj strečing, pri ktorom dochádza k postupnému zahrievaniu svalovej hmoty. Podľa doktora Ari Levyho je pohyb mazivom pre ľudské telo a leňošenie spôsobuje „hrdzavenie“ organizmu. Ako presviedča, cvičenie pomáha dokonca aj pri zmierňovaní bolestí s artritídou.
Čítajte aj Ako sa zbaviť bolestí zo sedenia?Mýtus č. 3: Treba cvičiť každý deň
Dobre sa to počúva, realita je však úplne iná. Venovanie sa športu sedem dní v týždni je vyčerpávajúce, neprináša požadované výsledky a v konečnom dôsledku môže viac uškodiť ako pomôcť. Aj vrcholoví športovci si doprajú čas na regeneráciu, bez ktorej by nevedeli podávať požadované výkony. Obnova energie, rekonvalescencia, prosto oddych zabraňujú vzniku zranení z preťaženia kostrovej sústavy a svalov. Po silovom tréningu s činkami sú svalové vlákna natoľko vyčerpané, že si potrebujú odpočinúť minimálne dva dni v týždni. Podľa Josepha Lipského z terapeutického inštitútu v New Yorku sa svaly pravidelným cvičením posilňujú a časom sú schopné zvládať viac stresu a aj menej oddychovať. To znamená, že začiatočníci potrebujú pri športe počas týždňa viac odpočinku.
Mýtus č. 4: Cvičenie odstráni následky celodenného sedenia
Pri sedavom spôsobe života, ktorý môže byť vynútený už aj typom našej práce sa málo pohybujeme. Dochádza tak k stuhnutiu svalov a problémom s cievami. Výsledkom sú kardiovaskulárne ochorenia, cukrovka, depresie v niektorých prípadoch aj isté formy demencie. Dôvodom je nízky prísnu krvi do mozgu. Niektoré štúdie skutočne potvrdzujú, že cvičenie môže kompenzovať dlhé sedenie. Aj v tomto prípade platí, že cvičenie nemusí vyriešiť všetky problémy so sedením. „Ak cvičíte 45 minút na eliptickom trenažéri, ale zvyšok dňa sedíte za pracovným stolom ako väčšina z nás, aj tak existujú riziká spojené so sedením vrátane zvýšenia úmrtnosti,“ presviedča docentka Renee Rogers z univerzity v Pittsburghu. Ideálne je aj počas pracovného dňa aspoň každú pol hodinu venovať čas krátkej prestávke, pri ktorej si ponaťahujeme svaly, narovnáme chrbát alebo sa len krátko prejdeme po chodbe.