Ako vo všeobecnosti definujeme stres a jeho pôsobenie na organizmus?
Stres sprevádza život na zemi už od jeho prvopočiatkov. Preto sa u organizmov vyvinuli komplexné systémy stresovej reakcie, medzi ktorými má ústredné postavenie neuroendokrinná stresová reakcia. Adekvátna neuroendokrinná reakcia predstavuje jeden zo zásadných faktorov umožňujúcich organizmu prežiť pôsobenie stresu.
Prečo potom stresová reakcia, ktorá je z vývojového hľadiska prospešná, v súčasnosti človeku skôr škodí a dáva sa do súvisu so vznikom celého spektra chorôb, od kardiovaskulárnych až po neurologické a psychiatrické?
Zdá sa, že je to podmienené predovšetkým zmenou v zastúpení typov faktorov spúšťajúcich stres, ktoré v súčasnosti na človeka pôsobia a tým, ako ľudia na pôsobenie stresorov reagujú. Aj napriek tomu, že pojem stres sa používa pomerne často, nie vždy sa používa v správnom kontexte. Ako stresor sa označuje podnet, ktorý aktivuje stresovú reakciu. Ako stres potom možno označiť stav, respektíve reakciu organizmu na pôsobenie stresora. Aj keď sa výskumu stresu venuje pomerne veľká pozornosť, stále neexistuje všeobecne akceptovaná definícia stresovej reakcie. Vo všeobecnosti ale možno stresovú reakciu charakterizovať ako reakciu, ktorú vyvolá vonkajší alebo vnútorný podnet, ktorého intenzita presiahla úroveň, keď sú ešte dostačujúce bežné kompenzačné mechanizmy. Príkladom takýchto podnetov je vzostup teploty na hodnoty charakteristické pre trópy alebo strata väčšieho objemu krvi.
Aké stresory vplývajú na človeka?
U ľudí ako stresor pôsobí napríklad zvýšené množstvo osôb v okolí jedinca alebo naopak sociálna izolácia, konkurenčné vzťahy, hluk, fyzikálne a chemické škodliviny a patogénne mikroorganizmy. So stresovou reakciou sa špecificky u ľudí spájajú aj sociálne interakcie, a to vzťahy a rozmanité spoločenské udalosti.
Ako pôsobí na organizmus z časového hľadiska?
Zatiaľ čo krátkodobá stresová reakcia je pre organizmus nevyhnutná na zvládnutie záťažových situácií, nadmerná a opakovaná stresová záťaž má na činnosť organizmu nepriaznivý dopad. Opakovaná a nadmerná aktivácia stresovej reakcie sa podieľa na vzniku viacerých závažných ochorení, napríklad kardiovaskulárnych, metabolických, neuropsychiatrických.
Ovplyvňuje teda stres ľudí len negatívne?
Stres nie je faktor, ktorý pôsobí na organizmus iba negatívne, poškodzujúco a nie vždy musí byť pociťovaný ako nepríjemný (distres). Počas stresovej reakcie sa mobilizujú energetické zdroje (glukóza, mastné kyseliny), ktoré sú pre organizmus dôležité pre vykonanie adekvátnej fyzickej aktivity, dochádza tiež k aktivácii mozgových štruktúr, čo zasa zabezpečuje primeraný psychický výkon, čo je potrebné pre zvládnutie záťažových situácií. Jedným z príkladov pozitívneho pôsobenia stresu je fyzická aktivita spojená s cvičením, ktoré okrem iného stimuluje tvorbu kostnej hmoty. Prospešný vplyv primeranej fyzickej aktivity pre kardiovaskulárny systém a metabolizmus je ďalším príkladom pozitívne pôsobiaceho stresora. Takýto stres zvyšuje aj mentálnu a fyzickú kondíciu, čím zvyšuje výkon a produktivitu a môže byť pociťovaný ako príjemný, pozitívny (eustres).
Ovplyvňuje stres negatívne chudnutie u ľudí, ktorí sa snažia zhodiť nadbytočné kilogramy?
Obrovské množstvo výskumov v posledných dvoch desaťročiach poukazuje na úzku previazanosť stresu s obezitou či cukrovkou. Rovnako ako skutočnosť, že stres môže výrazne sťažiť proces redukcie hmotnosti, napriek tomu, že vediete zdravý životný štýl. Každý deň prežitý v strese spôsobí uvoľnenie množstva hormónov. Na jednej strane potrebný adrenalín, ktorý uvoľňuje nahromadenú energiu, ktorá má pomôcť nášmu telu z ohrozujúcej situácie utiecť alebo zabojovať, na strane druhej kortizol, ktorý sa zas domáha doplnenia energie bez ohľadu na to, aká bola skutočná spotreba energie. Kortizol telo v jednoduchom ponímaní upozorní, aby jedlo, veľa jedlo. Kým stresové podnety pretrvávajú, pretrváva aj uvoľňovanie adrenalínu a kortizolu.
Po akom jedle túžime v období zvýšeného stresu?
V stresových situáciách spravidla netúžime po kúsku ryby, ale po sladkých či slaných maškrtách či vysokotučnom jedle, ktoré stimuluje mozog, aby uvoľnil hormóny šťastia znižujúce tenziu (napätie). Aby zlých správ nebolo málo, čím vyššia produkcia kortizolu, tým nižšia produkcia testosterónu, ktorý okrem iného podporuje rozvoj svalovej hmoty. Čím menej svalov, tým menej spotrebovanej energie. Príliš vysoké hladiny stresom uvoľňovaného kortizolu ďalej podporujú telo v ukladaní tuku, obzvlášť toho viscerálneho do dutiny brušnej, ktorý sa považuje za vysoko rizikový faktor najmä preto, že obklopuje životne dôležité orgány a vykazuje metabolickú aktivitu a vedie k rozvoju kardiovaskulárnych ochorení, diabetu či stukovateniu pečene.
Čo sa stane, ak sa stres prehupne do chronickej fázy?
Dlhodobý stres nielen zvyšuje produkciu kortizolu, mení aj prirodzený rytmus jeho uvoľňovania. V pobláznenom tele sa zvýši hladina cukru v krvi, zníži sa schopnosť spaľovať tuk, bunky sú menej citlivé voči inzulínu, znižuje sa produkcia testosterónu a rastového hormónu, zvyšuje sa množstvo uloženého tuku a nastáva veľa ďalších nežiaducich dôsledkov, z ktorých každý zvlášť môže spôsobiť nárast hmotnosti či zvýšiť riziko rozvoja rozmanitých ochorení. Aj diéta je moderný stresor narúšajúci zdravý rytmus uvoľňovania kortizolu v tele, preto sa vyhnite extrémnym prístupom k stravovaniu a zvoľte cestu individuálne spracovaného stravovacieho plánu, ktorý sa stane vašim životným štýlom, teda dlhodobým a stabilným riešením.
Aké signály vysiela ľudský organizmus, keď je v strese a dajú sa tieto údaje objektívne merať?
Popisujeme štyri stupne procesu narušenia rytmu, ktoré vyvolávajú masívne problémy. Pri prvom stupni klesá koncentrácia, dostavuje sa zívanie, únava, apatia. Telo tým prejavuje túžbu po prestávke na regeneráciu. Ak sa prestávka nekoná, nastáva prechod na druhý stupeň. Telo si musí zvoliť núdzový režim, ktorý mobilizuje rezervy a je určený k tomu, aby bolo v životne nebezpečných situáciách pripravené na boj, alebo útek. V tejto fáze preberajú velenie stresové hormóny. Vďaka tomu môžeme lepšie pokračovať v práci, pretože máme náhle k dispozícii viac energie ako predtým. Únava je síce preč, ale tento stav nezadržateľne smeruje k tretiemu stupňu.
Čo sa teda stane, ak si nespravíme spomínanú prestávku?
Pokiaľ si neurobíme prestávku, musí telo siahnuť ešte hlbšie do energetických zásob, aby bolo schopné obstáť v boji s trvalým stresom, mobilizuje nervovú sústavu spôsobom určeným pre extrémne prípady. Súčasťou tohto procesu je produkcia endorfínov a neurotransmiterov, ktoré umožňujú maximálne výkony. Pri štvrtom stupni sa celý systém postupne rúti, čo vedie k poruchám najrôznejšieho druhu – strata koncentrácie, chronická únava, žalúdočné ťažkosti, poruchy srdcovej činnosti a obehového systému, závraty, depresie, strata sebavedomia a ďalšie. Mnohí, aby sa tejto fáze vyhli, siahajú k povzbudzujúcim prostriedkom ako je káva, čím problém vystupňuje a v konečnom dôsledku vedie k strate zdravia.
Vo Svete zdravia sa venujete vyšetreniu miery stresového zaťaženia, čo možno očakávať od spomínaného vyšetrenia?
Meriame stresovú záťaž pomocou pletysmografického vyšetrenia. Ide o krátke trojminútové neinvazívne vyšetrenie variability srdcovej frekvencie a kvantitatívne hodnotenie autonómneho nervového systému (časť nervovej sústavy človeka neovládateľná vôľou). Meranie prebieha za pomoci „náprstku“, ktorý vysiela svetelný lúč a zaznamenáva prúdenie krvi. Meria pulzovú vlnu a detekuje prechod lúčov svetla. Čím viac krvi prstom preteká, tým menej lúčov svetla tkanivom prejde. Z toho prístroj dokáže vyhodnotiť prietok krvi a zaznamenáva jednotlivé pulzy. Na základe uvedených meraní je hodnotené zapájanie jednotlivých častí autonómneho nervového systému – parasympatika (zapája sa v pokoji) a sympatika (zapája sa v stresovej záťaži). Po vyhodnotení zapojenia autonómnej nervovej sústavy vieme stanoviť mieru odolnosti voči stresu a rovnako aj mieru stresovej záťaže telesnej i mentálnej. Viac o meraní stresu sa môžete dočítať na stránke www.svet-zdravia.sk.
Je vhodné pre človeka chudnúť, keď má v živote fázu akútneho stresu, alebo je pre neho skôr ideálne „preložiť“ chudnutie na pokojné obdobie?
Výsledky v chudnutí vo veľkej miere ovplyvňuje psychika. Pozitívne myslenie vedie človeka k pozitívnemu výsledku, s čím súvisí určenie si reálnych cieľov. Neodporúčame začínať s chudnutím počas akútnej stresovej záťaže. Počas stresovej záťaže je vhodné stanoviť si iný cieľ ako je redukcia hmotnosti a to je dostatočná výživa vášho organizmu. Telo, ktoré je správne vyživované je schopné vo vyššej miere sa adaptovať aj na stresové podnety. Preto odporúčam počas vypätia starostlivo voliť vhodnú stravu i napriek tomu, že benefitom možno nebudú zhodené kilogramy a doplniť stravovací režim pravidelnou relaxáciou či regeneráciou v podobe masáže, sauny a iných.