„Vyberte si jeden z esenciálnych olejov, ktorý vás priťahuje. Kvapnite si do dlane, potom sa pohodlne usaďte, priložte si dlaň k tvári a dýchajte.“ V pracovni psychologičky Laury Mayoudovej v Lyone sa môže sedenie začať. Kultúru vôní, ktorá bola až doteraz vyhradená výrobcom parfumov, dnes využívajú také vedné disciplíny ako je sociológia, história alebo filozofia, píše francúzsky denník Le Figaro.
„Počas sekundy sú vidieť výsledky,“ hovorí nadšene spoluzakladateľka internetového servera Auparfum a psychologička Jeanne Doréová. „Moji pacienti majú jasnejší pohľad, ich telo sa uvoľňuje. Akoby sa otváralo okienko do ich psychiky. Keď ich požiadam, aby mi niečo povedali o oleji, ktorý si zvolili, prichádzajú asociácie, rozväzujú sa jazyky,“ uvádza. Psychologička začlenila tento čuchový nástroj do svojej praxe aj preto, že pozorovala relaxačné schopnosti vôní sama na sebe. Ostatne Mayoudová inhaluje ten istý parfum ako jej pacienti.
Vône si získavajú svoje miesto v psychoterapii. Ak aromaterapia pôsobí na somatické problémy (žalúdočná nevoľnosť sa napríklad upokojuje bazalkovým olejom), aromakológia má vplyv predovšetkým na psychickú a emotívnu sféru. „Je to veda o javoch spojených s vôňou, obzvlášť potom o ich vplyve na správanie človeka,“ upresňuje profesorka na Vysokom inštitúte parfumu vo Versailles Patty Canacová.
Vôňa rybolovu alebo melóna môže prebudiť chuť do jedla u ľudí so sondou, vôňa pomaranča upokojuje nepokojných pacientov a harmanček znižuje šok tých, ktorí sa dozvedeli závažnú diagnózu. „Je však potrebné nadychovať sa vône aspoň päť minút, aby pôsobila na autonómny nervový systém,“ podotýka Canacová. Podľa jej názoru je používanie vôní pri hypnóze alebo pri čínskej medicíne úžasným nástrojom, ako zmierniť stres alebo strach z lietadla.
Riaditeľ oddelenia neurovied na Štátnom ústredí vedeckého výskumu (CNRS) Hirac Gurden je potešený, že mnohé štúdie začínajú ukazovať na súvislosť medzi niektorými vôňami a nevedomými reakciami neurovegetatívneho systému (zmena srdcového rytmu, rozširovanie zreníc). Rovnako tak elektroencefalogramy ukazujú signály, ktoré rôzne vône výrazne rozšíria či zase zmenšia.
Nepochybne ide o smer, ktorý sa vracia na scénu. Po stáročia bolo skôr zvykom pachy zakrývať. To vyvolalo nezáujem. Vieme, že mnohí ľudia esenciálne oleje používajú, ale chýbajú presné údaje. Prínosom bolo, keď v roku 2004 bola udelená Nobelova cena Richardovi Axelovi a Linde Buckovej za ich práce o čuchových receptoroch. Je ale potrebné ešte mnohé urobiť. Vieme, že 80 percent identifikovaných pachov je skôr nepríjemných a že človek dokáže rozlíšiť miliardy rôznych vôní.
Vôňa pokosenej trávy niektorých ľudí oslovuje, iných zase nie. Kultúrny pôvod je tiež dôležitý: na Taiwane neznášajú vôňu teplého mlieka, ale voňajú im staré vajcia a ich hnilobný pach. Reakcia na niektoré pachy je tiež spojená s potravinovými návykmi. V Indii napríklad klinček poteší, zatiaľ čo vo Francúzsku skôr pripomenie zubára.
Linalool obsiahnutý v levanduli má uvoľňujúce účinky, zelené vône (jablko, pokosená tráva) potom účinky upokojujú. Vedci sa snažia nájsť vône, ktoré upokojujú stres. Ale zdá sa, že je dôležité vône používať dlhodobo, aby bolo možné konštatovať trvalé zlepšenie pacientovho stavu. U osôb s Alzheimerom, ktoré majú stavy agitácie, začali vedci po dobu šiestich mesiacov v ich domove rozprašovať vône. Niekedy to chorí odmietajú, pretože majú dojem, že nič necítia. Aktívne pôsobenie týchto vôní však zatiaľ nie je jasne preukázané.