Spánok umožňuje posilniť schopnosť pamätať si to, čo sme sa predtým naučili. Vďaka pokroku v skúmaní mozgu dnes vedci vedia, ktoré jeho zóny sú spojené s učením a počas spánku sa aktivujú. Nedávny výskum tímu Stéphanie Mazzovej z Lyonskej univerzity priniesol niektoré upresnenia, napísal francúzsky denník Le Figaro.
„Je potrebné dostatočne spať, aby sme boli schopní pamätať si výučbu. Nedostatok spánku tieto schopnosti znižuje, pretože nie sme schopní správne prijímať informácie. Dobrý spánok v noci uľahčuje proces uchovávania informácií v pamäti. Prihliadať treba ale aj k cyklom spánku,“ uviedli vedci.
Profesorka Isabelle Arnulf, neurologička a šéfka oddelenia patológie spánku v nemocnici Pitié-Salpetriere v Paríži, uvádza, že najväčší úžitok prináša hlboký spánok. Spánok umožňuje tiež triediť zapamätané informácie, ako ukázala štúdia francúzskych a belgických vedcov publikovanej v časopise Journal of Neuroschience.
Vedci dali dvadsiatke študentov na zapamätanie niektoré slová, zatiaľ, čo iné mali zabudnúť. Potom ich rozdelili do dvoch skupín, z ktorých jedna nesmela spať. O tri dni neskôr si všetci zapamätali rovnaký počet slov, ktoré sa mali naučiť, ale tí, ktorí nespali, si spomínali na väčší počet slov, ktoré mali zabudnúť. Inak povedané – schopnosť učenia nemusí byť nutne tým, že nespíme, narušená, narušené je ale triedenie informácií.
Rozhodne sa teda neodporúča stráviť noc pred skúškou nad skriptami! Naopak, je vhodné zopakovať si pred spaním to, čo sme sa cez deň naučili, a potom si to znovu prejsť až ráno.
„Zistili sme to nedávno, keď sme na študentoch testovali učenie slov vo svahilčine,“ uviedla Mazzová. Pri teste bolo 60 mladých ľudí vo veku od osemnásť do dvadsaťpäť rokov rozdelených na dve skupiny. Mali si zapamätať 16 slov, ktoré im boli predložené vo svahilčine a vo francúzštine. Jedna skupina mohla pracovať ráno a potom v noci, druhá večer a ráno potom, čo sa prespala.
Po prvom kole učenia dosiahli obe skupiny rovnaké výsledky. Po druhom kole bol rozdiel do očí bijúci. Tí, ktorí v noci poriadne spali, si zapamätali desať slov zo 16 a potrebovali o polovicu menej pokusov, aby sa trafili do správneho slova. Druhá skupina si pamätala v priemere len 7,5 slov.
„Keď si človek zopakuje učenie pred spánkom a potom zase ráno, učí sa rýchlejšie a to, čo sa naučil, si tiež dlhšie pamätá,“ zhrnula Mazzová. Týždeň po testoch si tí, ktorí sa takto učili, pamätali takmer všetky slová (15 zo 16), zatiaľ čo tí, ktorí sa učili po nociach, si pamätali len 11 zo 16. Navyše tí, ktorí si v noci dopriali dobrý spánok, si spomínali na naučenú látku ešte po pol roku.