Bez ujmy na zdraví
Vilhjalmur Stefansson, ktorý strávil dlhé roky medzi Eskimákmi a jeho priateľ K. Andersen sa v roku 1928 rozhodli konzumovať po celý rok iba mäso. Článok o experimente tejto dvojice bol publikovaný o dva roky neskôr a znamenal prvý komplexnejší pohľad na vplyv mäsitej stravy na ľudské zdravie. Obidvaja muži sa podujali jesť mäso, pričom do tejto kategórie sa okrem klasickej svaloviny zahŕňali aj živočíšny tuk, mozoček, či produkty z kostí a pečene. Konzumácia mäsa sa na mužoch neprejavila po roku takmer žiadnym spôsobom. Obaja boli v dobrom fyzickom stave, tiež sa nezhoršil ani stav ich chrupu a nezaznamenali sa problémy s pohybom čriev, či zápal ďasien. Zaujímavé je, že počas prvého týždňa prechodu na prísnu mäsovú „diétu“ stratili na svojej váhe. Tento účinok sa pripisoval najmä tomu, že sa ich telá snažili prispôsobovať novej rutine. Podľa publikácií, ktoré opisovali spomínaný malý výskum, neexistovali žiadne negatívne vedľajšie účinky konzumácie mäsa, a to ani za podmienky, keď sa jedlo každý deň.
Súčasnosť je iná, mäso sa spája s rakovinou
V súčasnosti sa však vedci voči týmto výsledkom ohradzujú a upozorňujú, že jesť mäso každý deň, nie je tým najlepším rozhodnutím. Upozorňujú najmä na zvyšovanie rizika vzniku rakoviny pri konzumácií červeného mäsa (bravčové a hovädzie mäso). Riziko vzniku tohto ochorenia stúpa približne o 20 % oproti ľuďom, ktorí tieto druhy mäsa nejedia tak často. Štúdie opisujú najmä negatívny dopad mäsa pri vzniku rakoviny pankreasu. Ďalším negatívnym dôsledkom tohto spôsobu stravovania je vplyv vysokého množstva cholesterolu a nasýtených tukov na cievny systém a srdce. To však nie je ani zďaleka všetko. Vedci varujú, že jedenie hot dogov a iných druhov mäsitého rýchleho občerstvenia je obzvlášť nebezpečné najmä u malých detí, nakoľko mäso použité v týchto potravinách obsahuje veľké množstvo soli a konzervačných látok, vrátane dusičnanov. Tie môžu byť vo väčšom množstve karcinogénne.
Konzumácia údenín u detí? Problém
Všeobecné pravidlo pri zaraďovaní mäsa do jedálnička detí sa preto zameriava na ich použitie až od tretieho roku života. Dusičnany majú tú zlú vlastnosť, že sa v tele viažu na krvné farbivo hemoglobín, čo v konečnom dôsledku komplikuje transport kyslíka do celého tela. Aj napriek existencii dôkazov o tom, že naši predkovia sa živili predovšetkým mäsom, dnešné spôsoby stravovania sa s touto dobou dávno minulou nemôžu vôbec porovnávať. A to najmä z dôvodu úpravy mäsa a jeho konzervácie. Zdravým nie je ani opačný extrém, vylúčenie akéhokoľvek druhu mäsa z jedálnička, čo môže mať za následok najmä absenciu železa a tým vznik poruchy krvotvorby a vitamínu B12 a tým vznik únavy, vyčerpanosti a problémov s pamäťou a vyčerpaním. Vhodnou alternatívou za bravčové a hovädzie mäso sa javí chudé králičie, kuracie a morčacie mäso. Jedálniček by mal tiež zahŕňať aj niektoré druhy najmä mastných rýb, ako sú losos, makrela a sardinky, ktoré obsahom nenasýtených mastných kyselín dokážu znižovať hladinu cholesterolu v krvi a chrániť srdce pred poškodením.