Z vody do organizmu ľudí prenikajú mikroorganizmy rôznymi cestami, napr. prehltnutím, vdýchnutím aerosólu, cez očné spojovky a iné sliznice, cez poškodenú, ale i zdravú kožu.
Pri kúpaní sa v bazénoch ide napríklad o ochorenia vírusového, bakteriálneho, hubového alebo parazitárneho pôvodu. Prejavujú sa najmä ako zápalové ochorenia kože, kožných adnexov, očí, očných spojoviek, nosohltanu, zvukovodu, močových a pohlavných orgánov. „Na prenose hubových ochorení sa podieľajú aj znečistené povrchy v okolí bazénov a v sprchách,“ priblížila Kvetoslava Koppová z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici.
V prírodných vodách je zvyčajne nižšia teplota ako v bazénoch, preto sa v nej menej množia škodlivé mikroorganizmy, avšak aj napriek tomu môže kúpanie v nekontrolovanej vode predstavovať významné zdravotné riziká. Vo vode, do ktorej sa dostali napríklad výlučky hlodavcov, sa ľudia pri kúpaní môžu infikovať leptospirami. Tie môžu spôsobovať ochorenia podobné chrípke, ale aj zápal mozgu, mozgových blán, pečene a obličiek.
Okrem mikroorganizmov sa v prírodných kúpaliskách môžu premnožiť toxické a alergizujúce cyanobaktérie. Tie u citlivých jedincov môžu vyvolať dýchacie problémy, kožné vyrážky, zápaly očných spojoviek a pri prehltnutí nevoľnosť, zvracanie, hnačky a kŕče. „Označujeme ich termínom vodný kvet, čo je vlastne premnoženie a akumulácia cyanobaktérií vo forme pokrytia, alebo viditeľnej kaše, ktorú tvoria vločky alebo zhluky kolónií rozptýlené vo vodnom stĺpci, alebo nahromadené na vodnej hladine,“ vysvetlila Koppová.
Ešte väčším zdravotným rizikom pre deti môže byť hranie sa pri brehoch s nahromadenou kašou vodného kvetu, ktorá vysychá a rozprašuje sa do vzduchu. „Ak ste sa už vo vode s vodným kvetom okúpali, treba sa čo najskôr osprchovať pod prúdom čistej vody a plavky vyprať,“ dodala odborníčka.