Aspoň to tvrdia autori americkej štúdie skúmajúcej zmeny rytmu medzi pracovným týždňom a víkendom, píše francúzsky denník Le Figaro.
Táto zmena sa prejaví nepriaznivým stavom hladiny inzulínu, hormónu, ktorý znižuje hladinu cukru v krvi a zvýšením hladiny triglyceridov v krvi, ale aj zvýšeným rizikom obezity. V skutočnosti je pravdepodobné, že viac škodí skoré vstávanie v pracovnom týždni, než víkendové vyspávánie. Zvlášť u jednotlivcov, ktorí chodia radšej neskoro spať.
Nutnosť skorého vstávania do práce u osôb, ktoré sú večer dlho hore, vedie k narušeniu prirodzeného biologického rytmu. Ide o skutočnú pásmovú chorobu, ktorá postihuje dve tretiny populácie, tvrdí profesor Till Roenneberg z Ústavu klinickej psychológie pri mníchovskej Univerzite Ľudovíta Maximiliána, ktorý tento termín vymyslel. Je to podobný jav, ako keby sme každý víkend zmenili časové pásmo!
Vedcov už dlho zaujíma, či sa vplyv „sociálnej pásmovej choroby“ na organizmus podobá tomu, keď v noci málo alebo zle spíme. Je totiž známe, že tento typ narušenia zvyšuje riziko metabolickej nerovnováhy a obezity, zvyšuje krvný tlak a vedie k depresiám.
„Laboratórne štúdie na ľuďoch ukázali, že keď sa zredukujeme spánok napríklad na štyri hodiny v noci, objavuje sa intolerancia glukózy, kedy sa narúša vstrebávanie cukrov, ako aj neodolateľná chuť na tučné a sladké potraviny,“ vysvetľuje Clifford Sapere, profesor neurológie na Harvardovej univerzite v Spojených štátoch.
Avšak štúdie na zvieratách tiež ukázali, že narušenie obvyklého rytmu vstávania a zaspávania, bez obmedzenia dĺžky spánku, môže mať rovnako nepriaznivý vplyv na metabolizmus. Vzniká teda otázka, aký vplyv má zmena rytmu na človeka.
Lekárka Patricia Wong a jej kolegovia z lekárskej fakulty v Pittsburghu v Pennsylvánii študovali po dobu jedného týždňa spánkový rytmus 447 osôb vo veku od 30 do 54 rokov, ktorí mali bežnú pracovnú dobu. Títo ľudí cez víkend neskoro vstávali a chodili neskoro spať.
Či už využili sobotňajší večer na posedenie s priateľmi alebo si len na ráno nenastavili budík, výsledok bol rovnaký: 85 percent ľudí sa cez víkend budilo neskôr ako počas týždňa, v priemere o 44 minút. Pokusné osoby potom boli podrobené sérii krvných testov, aby sa overil vplyv zmeny rytmu na ich metabolizmus. Ukázalo sa, že pásmová choroba má na organizmus katastrofálny vplyv.
„Je to veľmi zaujímavá štúdia,“ hovorí profesor Sapere. „Ide o ojedinelý výskum na človeku v jeho prirodzenom prostredí. Ukazuje, že tí, ktorí sa musia najviac prispôsobiť pracovnej dobe, sú náchylní k poklesu hladiny ‚dobrého‘ cholesterolu, k zvýšeniu hladiny inzulínu a triglyceridov, ako aj k zvýšeniu hmotnosti a obvodu pása,“ dodal.