Plačeme, keď nám je smutno, keď sme nahnevaní, depresívni, ale aj od šťastia či dojatia. Občas stačí smutná kniha či film. Keď sa k nám niekto zachoval nespravodlivo. Rozplačeme sa, keď sa chceme poďakovať rodičom. Alebo, keď naše dieťa odchádza prvýkrát do školy…
Hnev, smútok, strach…
V Rakúsku robili výskum, podľa ktorého „skutočné slzy“ vyplačú takmer dve tretiny Rakúšanov za dvanásť mesiacov aspoň raz. Pre štúdiu odpovedalo dvetisíc mužov a žien vo veku od 14 rokov. Štatistiku dvíhali, pravdaže, ženy. Hnev, smútok, strach, fyzická bolesť, stres, hádka s partnerom, dojatie – toto boli dôvody, ktoré menovali najčastejšie.
Sú všetky slzy rovnaké?
Otázka však ostáva – prečo tečú pri plači slzy rýchlejšie, resp. skôr ako iným? Slzy hovoria svojim vlastným jazykom, ktorý vedci ešte nedokážu celkom preložiť. Aspoň nie emocionálne slzy, ktoré plačeme, mimochodom, len my, ľudia. Čo sa deje, keď človek začne plakať, je komplexný proces. Súvisí s kultúrnymi a sociálnymi pravidlami, s hormónmi a výchovou. Od 13 rokov sa rodové rozdiely v plači stávajú jasnými. Predtým plačú dievčatá a chlapci rovnako veľa.
Jedna z troch foriem
Kvapky, ktoré nám tečú pri pocitoch z očí, keď hovoríme o svojich pocitoch, sú len jednou z troch foriem sĺz. Všetky sa skladajú z elektrolytov, vody a proteínov. Zloženie emocionálnych sĺz je však odlišné od zloženia takzvaných bazálnych (zvlhčovanie očí) alebo reflexných sĺz (vznikajú pri dráždení zvonka – pri krájaní cibule, v nafajčenej miestnosti, keď fúka vietor…). Emocionálne slzy obsahujú až o štvrtinu viac proteínov ako reflexné, zato však zreteľne menej tekutiny, viac sérotonínu a v prípade žien viac prolaktínu.
Prečo plačeme?
Dôvod tkvie v evolúcii. Slzy sú, okrem smiechu a zúrivosti, ktorá zdeformujú tvár do grimasy, ďalším neverbálnym prejavom našich pocitov. V prvom rade vyvolávajú súcit. Pre bábätká je plač, spolu s krikom spôsobom, ako privolať rodičov. Za zmienku stojí experiment psychológa Randolpha C. Corneliusa, ktorý vyretušoval z fotografií plačúcich ľudí slzy, čo spôsobilo, že tváre ostali bez výrazu. Zaujímavé je, že dobrovoľníci pri prezeraní fotografií prejavili oveľa menej súcitu, ako keď prezerali fotografie plačúcich ľudí.
Prečo je plač dobrý
V skutočnosti oznámili až dve tretiny opýtaných pri štúdií univerzity na Floride, že sa po vyplakaní cítia lepšie. Stephen Sideroff, klinický psychológ na UCLA: „Plakanie je veľmi pozitívny a zdravý spôsob, ako sa zbaviť stresu a napätia. Je zlé pre ľudí, ak chcú mať svoje emócie pod kontrolou – predovšetkým pri smútku.“