V Británii má len päť percent pacientov v domovoch s opatrovateľskou službou prístup k hudbe a umeniu ako k forme terapie. Podobná situácia je aj v Taliansku. Avšak výskumy ukazujú, že hudba zvyšuje potenciál pamäte a jazykovú vybavenosť. Taktiež znižuje úzkosť a depresiu, píše taliansky denník La Repubblica.
Hudba, či už ju počúvame, hráme alebo spievame, je terapeutickým nástrojom proti demencii. Táto jej prednosť však ešte nie je výrazne využívaná. Britská štúdia, ktorú realizovalo Medzinárodné centrum pre dlhovekosť a organizácia Utley Foundation ukázala, ako terapia hudbou, či už ide o pasívne počúvanie alebo o hudbu hranú s účasťou pacienta, nie je využívaná vo všetkých možnostiach, ktoré poskytuje.
Podľa tejto štúdie len päť percent domovov s pacientmi postihnutými demenciou umožňujú primeraný prístup k hudbe a umeniu. Podľa experta na muzikoterapiu a neurofyziológiu, Marka Iosy z talianskej Nadácie svätej Lucie, je to podobné aj v Taliansku. Rastúci počet výskumov a projektov však ukazuje, ako je terapia hudbou a umením významná pokiaľ ide o podporu pamäti a znižovania spojitosti s demenciou.
Podľa výskumu trpia časti mozgu spojené s hudobnou pamäťou menším poškodením ako iné zóny spojené s pamäťou. Preto sa aj pacienti s ťažkým poškodením mozgu väčšinou dokážu radovať z melódií, či už na kognitívnej alebo psychickej úrovni.
„Prostredníctvom muzikoterapie sa u pacienta s demenciou, ktorý stratil značnú časť svojich spomienok, posilňuje pamäť tak, že sú v mozgu využívané alternatívne cesty namiesto tradičných,“ hovorí Marco Iosa. Tieto cesty vedú do oblastí mozgu spojených s hudobnou pamäťou, ktoré sú napríklad u Alzheimerovej choroby väčšinou zachované. Prostredníctvom rovnakého mechanizmu môžu mať z hudby úžitok aj jazykové a vyjadrovacie schopnosti, pretože počúvanie piesní, ktoré mal pacient rád a ktoré obsahujú slová a výrazy, ktoré mu sú blízke, mu pomôžu opakovať tieto slová ľahšie.
„U osôb, ktoré netrpia žiadnou chorobou, je zrejme schopnosť hrať na nejaký nástroj pozitívnym faktorom, prispievajúcim k nižšiemu riziku vzniku týchto chorôb,“ uvádza Iosa. Hra na hudobný nástroj sa tak stáva zbraňou proti zhoršovaniu kognitívnych schopností v pokročilom veku.
Z muzikoterapie nemá prospech len kognitívna zóna. „Hudba pôsobí aj na psychopatologické aspekty súvisiace s demenciou tým, že znižuje depresie a úzkosť aj nepokoj pacienta,“ zdôrazňuje Iosa. Demencia je totiž často sprevádzaná symptómami ako je silný nepokoj, agresia, poruchy nálady a spánku. V tomto prípade má hudba funkciu, rovnako ako liek, stabilizátora nálady a prispieva k lepším sociálnym interakciám pacienta.
„Muzikoterapia je účinná u rôznych chorôb, chýbajú však ďalšie štrukturálne štúdie o jej vplyve na rôzne choroby,“ uvádza Iosa. Využívanie tejto terapie doteraz bránia administratívne prekážky, dodáva. Sú však niektoré projekty, ktoré využívajú muzikoterapiu u iných chorôb než u demencie. „U pacientov, ktorí mali mŕtvicu, navrhujeme počúvanie hudby,“ hovorí Isa. Ide o projekt, ktorý koordinuje profesor Alfredo Raglio a realizuje ho nadácia Maugeri v Pavii spolu s Nadáciou svätej Lucie. Napríklad, keď pacient otvorí ruku, počuje melódiu, ktorá postupne silnie tak, ako sa pohybujú jeho prsty. Tak sa posilňujú kognitívno motorické schopnosti pacienta, ktorý za každý pohyb ruky dostáva pozitívnu odozvu. Pacient je sám zapojený do svojej rehabilitácie. Využívanie muzikoterapie tak pomáha ako pacientovi, tak aj jeho terapeutovi.