Niekto trávi hodiny v kúpeľni, niekto pravidelne drží diéty. Sú aj ľudia, ktorí sa neustále fotografujú a systematicky na seba upozorňujú, ale aj ľudia, ktorí sa neodvážia osloviť neznámu osobu alebo prehovoriť na verejnosti, píše francúzsky denník Le Figaro.
Zdá sa vám, že tieto prípady spolu nesúvisia? Avšak títo muži a tieto ženy majú jeden bod spoločný: problematický vzťah k svojmu telu a problematickú predstavu o sebe, ktorej zárodkom je chýbajúca sebaláska.
Moderná psychológia preukázala, že či už ide o narcisismus, kedy je jedinec fascinovaný vlastným vzhľadom a predstavou, akú u ostatných vyvoláva, či naopak, neznáša vlastný fyzický vzhľad alebo morálne kvality, je to skoro rovnaké. Nech je už človek schopný milovať sám seba príliš alebo málo, vždy to má dôsledky na jeho psychickú a fyzickú rovnováhu.
Niektorí si myslia, že ich vzhľad je to, čo ich urobí milovanými. Zrejme nikto nepopiera fakt, aký vplyv má na okolie vzhľad človeka, ktorý vstupuje do miestnosti. Nie je však ľahké dosiahnuť to, aby nás náš vzhľad uspokojoval. Podľa jedného prieskumu by 87 percent žien rado svoj vzhľad zmenilo.
Stačí sa pozrieť, ako rastú zákroky plastickej chirurgie: vo Francúzsku sa denne uskutoční viac ako 1400 operácií. A každý tretí Francúz je pripravený svoj vzhľad premeniť, aby získal sebavedomie. Pripočítajme k tomu všetkých, ktorí bojujú proti nadváhe a chodia behať, tých, ktorí vynakladajú veľké finančné prostriedky na skrášľujúce produkty, oblečenie alebo starostlivosť kozmetičky. Pochopíme, ako každý hľadá svoju krásu ako akýsi všemocný grál, ktorý ho môže oslobodiť od samoty a starnutia.
Nedávna štúdia ukázala, ako dospievajúcu mládež, ktorá číta časopisy alebo sleduje televízne programy zamerané na vzhľad (diéty, krása či hudobné klipy), vníma vlastné telo negatívne. Tento jav nezávisí od počtu hodín strávených sledovaním takýchto programov, ale od psychických predpokladov ako je sebaúcta, poruchy príjmu potravy alebo ideál štíhleho tela.
Najzraniteľnejšie sú mladé dievčatá. U tých ešte viac klesá sebaúcta a sledujú sa až do extrémov. Vzniká u nich istá forma napätia a previnilosti pokiaľ ide o jedlo. Súvislosť medzi narcizmom a sebapoškodzovaním či rizikovým správaním je veľmi tesná a jedno od druhého možno často rozlíšiť až po rokoch psychoterapie.
Ďalšími rizikovými faktormi sú všetky obdobia významných zmien, ako je tehotenstvo, kríza okolo štyridsiatky, menopauza … Patria sem aj rozchody, nezamestnanosť, ťažké ochorenia. Všetky tieto momenty spôsobujú, že už nevieme, čo to je mať sám seba rád.
Fajčenie, alkoholizmus, bulímia, ale aj závislosť od automatov, televízie či počítača, kedy je telo celé hodiny nehybné, sú typy správania, ktoré majú maskovať nedostatok sebaúcty. Aktuálne choroba takzvaného vyhorenia, ktorá postihuje čoraz viac ľudí, vychádza často z problémov narcizmu. Takí ľudia odmietajú pripustiť, že sú unavení a že potrebujú oddych a nie sú schopní všimnúť si prvých známok prichádzajúceho zrútenia. Až potom si kladú otázky, prečo mala ich práca také miesto v ich živote a čo chceli dokázať alebo prečo si neboli vedomí svojich možností.