Pobyt medzi lesnými velikánmi pomáha bojovať proti stresu, píše francúzsky týždenník L'Express. Terapia stromami bola pôvodne používaná na to, aby chorí dýchali čerstvý vzduch pri prechádzke lesom. V Japonsku tieto účinky dokonca zmerali: prechádzka prírodou znižuje podľa niektorých štúdií produkciu stresového hormónu kortizolu. Jeseň a jar sú najkrajšie obdobia na to, aby sme sa ponorili do lesa. Mnoho ľudí pociťuje už v okamihu vstupu do lesa pokoj a mier.
Nielen Japonci majú starodávny kult stromov. Rovnako v Európe sa už dlho vie, že stromy prinášajú psychickú i fyzickú pohodu. V prírode sa učíme zbaviť sa neodbytných myšlienok a sústrediť sa na svoje pocity.
V lese nejde len o to, aby sme sa prechádzali. Treba sa zastaviť a urobiť si niekoľko dychových cvikov. Dýchame zhlboka a tým sa ponárame hlbšie do lesa. Dlhé nádychy a výdychy preruší krátka 5-sekundová prestávka v dýchaní.
Medzi stromovou terapiou a rodinnou prechádzkou v lese je rozdiel. Ako uvádza Jean-Marie Defossez, ktorý spravuje internetovú stránku sylvoterapie.net, neprechádzame sa len tak priestorom plným stromov, ale nechávame dych lesa vstúpiť do seba. „Ľudia si často volia stromy, ktoré sa na nich podobajú,“ dodáva. Človek sa zvoleného stromu dotýka rukami so zatvorenými očami a snaží sa vnímať rôzne zvuky, ktoré jeho ruky na kmeni vyvolávajú. „Potom sa musíte dostať do rovnakej frekvencie ako strom,“ hovorí Jean-Marie Defossez. „Je potrebné zavrieť oči a sústrediť sa na strom a potom oči otvoriť,“ vysvetľuje.
Stromy sú mocné symboly mieru, zakorenenia a svetla. Svetlo potrebujú, aby vyrástli, v krajine sú hlboko zakorenené a sú symbolmi pokojnejé sily, mohutné aj poddajné zároveň. „Z filozofického hľadiska možno povedať, že stromy upokojujú náš vzťah so svetom, pomáhajú nám prekonávať problémy a nadväzovať kontakt s druhými. Učíme sa na nich empatii,“ hovorí Jean-Marie Defossez. Ide o to naučiť sa v živote akémusi neutrálnemu postoju, prijímať udalosti tak, ako prichádzajú, s pružnosťou a pritom byť zakorenený v prítomnosti.