Ako píše britský Daily Mail odvolávajúc sa na viaceré vedecké štúdie, popoludňajší spánok v dĺžke od 30 do 60 minút sa neodráža na lepšom fungovaní mozgu, zlepšení pamäte alebo emocionálnej stabilite, ako sa doteraz tvrdilo.
Vedci dokonca zašli ďalej, keď hovoria, že popoludňajší spánok je vyslovene nevyhovujúci pre tých, ktorí trpia v noci nespavosťou. Práve popoludňajšia siesta im totiž môže narušiť spánkový rytmus ešte viac.
Napriek tomu však spánok popoludní má pre telo význam. A to potvrdzujú ďalšie štúdie, ktoré realizovali výskumné tímy napríklad na obyvateľoch krajín ako Grécko či Španielsko, kde sa kedysi siestovalo celkom bežne.
Nástupom modernejšej éry a tiež pracovného času, ktorý zlikvidoval v mnohých mestách siestu, sa však ukázalo, že výrazne stúplo riziko kardiovaskulárnych chorôb či riziko úmrtnosti vo všeobecnosti. Platilo to však pre národy, kde bolo takéto spanie zvykom. V končinách, ako sú tie naše, sa podobné zmeny nepotvrdili. Pravdepodobne aj vzhľadom na to, že vychádzame z iného biorytmu a denný „posilňujúci“ spánok nebol u nás nikdy až taký bežný.