Ženy sa menopauzy, teda obdobia bez menštruácie, ovulácie a hormonálnych výkyvov, dožívajú len posledných sto rokov. Jediné storočie však stačilo na to, aby sa z klimaktéria stal strašiak opradený rôznymi mýtmi a skreslenými očakávaniami. Pravda je pritom taká, že ukončenie fertilnej časti života ženy znamená začiatok nového obdobia, ktoré ani náhodou nemusí byť menej dobré, kvalitné alebo vzrušujúce.
Mnohé ženy sa klimaktéria boja. Veď už toľko počuli a čítali o nepríjemných sprievodných javoch, ktoré nútia sedieť či, ešte lepšie, ležať doma namiesto toho, aby boli aktívne medzi ľuďmi či v práci. „Priebeh klimaktéria je individuálny, preto je nevyhnutný osobitý prístup ku každej žene. Vplyv na intenzitu prejavov môže mať životný štýl či predošlé operačné zásahy do reprodukčných orgánov,“ hovorí gynekológ Jozef Španka. „Klimaktérium však nie je choroba, predstavuje pokles estrogénov v tele, s ktorým súvisia niektoré sprievodné prejavy. Tie môžu byť u niektorých žien dokonca minimálne a toto obdobie prežijú veľmi pokojne. Naopak, ak príznaky menopauzy znižujú kvalitu života, existuje niekoľko možností, ako im predísť alebo ich minimalizovať,“ upokojuje lekár.
Menopauza nenastáva zo dňa na deň. Nedeje sa to tak, že keď vo vaječníku dozrie posledné vajíčko, organizmus dá za pravidelným mesačným krvácaním jednoducho bodku a hotovo. Náznaky ukončenia plodného života ženy potichučky oznamujú túto správu s predstihom dvoch až troch rokov. Toto obdobie sa nazýva perimenopauza a môže sa prejavovať občasným vynechaním menštruácie, miernymi zmenami nálad či nočným potením. „Práve toto obdobie je obdobím najväčších hormonálnych zmien. Minimalizovať nepríjemné príznaky možno však vďaka včasnej prevencii. Ženy by mali na ňu myslieť omnoho skôr, ako sa ich obdobie klimaktéria začne týkať. Pomocníkmi sú správna životospráva, pestrá strava bohatá na vápnik, dostatok pohybu, spánku, a to minimálne desať rokov pred nástupom klimaxu,“ radí gynekológ. Dôležité je tiež naladiť sa na pozitívne myslenie.
Začiatok klimaktéria neznamená koniec života. Naopak, môže sa začať jeho nová fáza, keď ženu nijako neobmedzuje menštruácia, deti sú už zvyčajne veľké a samostatné, kariéra stabilizovaná alebo aj ukončená a po dlhých rokoch opäť vzniká priestor na to, aby sa žena venovala sebe, svojim záľubám, kamarátkam. Žiť aktívne, teda starať sa o svoje telo aj dušu, robiť šport, ktorý telu vyhovuje, stretávať sa s ľuďmi, ďalej sa rozvíjať a nestagnovať, to všetko pomáha lepšie znášať koniec plodných rokov. „V závislosti od intenzity sprievodných príznakov existuje niekoľko možností na zmiernenie fyziologických prejavov perimenopauzy a menopauzy, ako sú už spomínané návaly tepla, nadmerné potenie, problémy so spaním, výkyvy nálad, búšenie srdca, podráždenosť, suchosť a pálenie pošvy či infekcie močových ciest. Odporúča sa hormonálna liečba, prírodné fytoestrogény, prípadne, ak sa žena chce vyhnúť akejkoľvek forme hormónov, môže zvoliť prírodnú alternatívu, akou je extrakt z peľového zrna,“ upokojuje gynekológ.
Jedným z riešení je takzvaná hormonálna substitučná liečba, čo je, laicky povedané, dopĺňanie tých hormónov, ktorých s nástupom menopauzy ubúda. Európanky k tomuto spôsobu zmierňovania nepríjemných príznakov menopauzy pristupujú opatrnejšie než Američanky, ktoré hormóny vo forme tabletiek, náplastí, gélov či dokonca sprejov do nosa užívajú v podstate automaticky. Zrejme sa až tak neboja možných nástrah spojených s hormonálnou liečbou, ktorými sú zvýšené riziko vzniku rakoviny prsníka a maternice či zápal žíl. Navyše, ženy, ktoré už liečbou rakoviny prešli, hormóny vôbec nemôžu užívať. Rovnako tak sa neodporúčajú ani pri kardiovaskulárnych ochoreniach. Ďalšie riziko je, že pri užívaní niektorých liečiv spolu s hormonálnou liečbou môže dôjsť k zmene ich hladiny v krvi, a teda aj k ovplyvneniu ich účinkov. Tento jav sa nazýva lieková interakcia. Ženy, ktoré hormonálnu substitučnú liečbu nechcú, zvyčajne siahnu po doplnkoch stravy na prírodnej báze. No ani tu to nie je také jednoduché a priamočiare, pretože tie zvyčajne obsahujú fytoestrogény, čo sú síce prírodné, ale stále hormóny. Tak čo ďalej? Vyčkať, kým návaly neustanú a telo sa samo stabilizuje? „Takéto riešenie nie je riešením,“ hovorí lekár, ktorý opakovane pripomína dôležitosť životného štýlu, teda to, čo jeme, koľko toho jeme, čo pijeme, či fajčíme, koľko spíme, ako oddychujeme, ako sme aktívne. „Vhodnou voľbou môže byť výživový doplnok, ktorý vďaka extraktu z peľových zŕn priaznivo pôsobí na symptómy, ako sú návaly tepla, nočné potenie, nervozita, bolesti kĺbov. Neobsahuje fytoestrogény, čiže nevplýva na estrogénový stav organizmu,“ vysvetľuje doktor Španka.