Naučte sa smiať ako deti a váš život sa zlepší

12.05.2017 14:30
žena, krásna, práca, úsmev, mladá
Ste v strese? Tak sa smejte. Autor:

Vedci zistili, že smiech výrazne znižuje hladinu stresových hormónov.

Prečo je smiech vedecky aj všeobecne považovaný za skutočný všeliek pre zdravie duše i tela?, pýta sa taliansky denník Corriere della Sera. V smiechu zrejme spočíva tajomstvo lepšieho života. A keď nie je nič na smiech? Smejte sa aj tak, učte sa smiať aj bezdôvodne a to aj počas zložitých období. Inšpirujme sa deťmi, ktoré sa tiež smejú bezdôvodne.

Podľa výskumu Univerzity svätého Eduarda v texaskom Austine sa 81 percent z 2500 opýtaných zamestnancov označilo za produktívnejších, ak na pracovisku vládne dobrá nálada. Nie je to nič prekvapivé, mnohí z nás si v pozitívnom a pokojnom prostredí uvedomia, že majú svoju prácu radi.

Pochopili to aj mnohí zamestnávatelia. Napríklad taliansky podnikateľ Adriano Olivetti hovoril, že keď sa zamestnanci majú dobre, je to poznať na ich produktivite. A keď sa dokonca smejú, výsledky môžu naozaj prekvapiť. Vedci zistili, že smiech výrazne znižuje hladinu stresových hormónov: pri kortizole to je o 39 percent, pri adrenalíne o 70 percent a pri dopamíne o 38 percent. Podľa lekárov smiech zlepšuje krvný obeh, pomáha predchádzať kardiovaskulárnym chorobám, zlepšuje pamäť, pôsobí proti úzkosti a depresiám a prospieva imunitnému systému.

Podľa výskumu Kalifornskej univerzity sa pri zhliadnutí komického videa zvýšila hladina endorfínu, hormónu šťastia, u pozorovaných osôb o 27 percent. Smiech je tiež spoločenskou záležitosťou. Pozitívne účinky smiechu sa prejavujú aj u tých, ktorí sú nablízku, na pracovisku alebo doma. Smiech je nákazlivý. Podľa vedcov je tridsaťkrát pravdepodobnejšie, že sa začneme smiať v spoločnosti iných ľudí, než keď sme sami. Štúdia Oxfordskej univerzity ukazuje, že smiech v spoločnosti trvajúci aspoň 15 minút zvyšuje o desať percent prah bolesti.

Prvý, kto pochopil význam smiechu, bol najslávnejší lekár staroveku Hippokrates, ktorý vo svojich štúdiách tvrdil, že z jedného smiechu sa vždy rodia ďalšie. Nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu a lekárstvo z roku 1987 Susumu Tonegawa vyhlásil, že kto je smutný a depresívny, nedokáže vzdorovať chorobám. Americký lekár Hunter „Patch“ Adams, zakladateľ Inštitútu zdravia a terapie s pomocou klaunov tiež tvrdil, že dobré zdravie je otázkou smiechu. Ešte dnes môžeme stretnúť v nemocniciach dobrovoľníkovs červeným nosom, ktorí sa, často úspešne, snažia chorých rozosmiať.

„Je potrebné prekonať obavy, že budete považovaní za divných,“ hovorí talianska trénerka Marina Osnaghiová. „Smiech dodá mozgu čerstvý vzduch, náhle sa potom zmení prístup ku kolegom v zamestnaní a zmizne pesimizmus,“ dodáva. Expertka radí zájsť ešte ďalej, smiať sa vždy, aj v momentoch najväčšieho stresu. To síce neodstráni problém, ale umožní vám dostať sa do takého stavu, že v sebe nájdete novú energiu k jeho riešeniu.

Pozitívne účinky smiechu sa nevzťahujú na smiech sarkastický, často horký a škodoradostný. Americký neurovedec Scott Weems pripomína, že takýto smiech priamo škodí, znižuje sebaúctu, zvyšuje úzkosť a depresiu. Skrátka, smiech má byť slnečný, otvorený, uvoľňujúci a pokiaľ možno spoločný s druhými.

#výskum #stres #smiech #choroby
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku

+ Pred cestovaním by ste mali posilniť imunitný systém vitamínom C.
Nechýba vám nadšenie ani tvorivosť,...

+ Lyžovaním rozhýbete celé telo a strávite čas na čerstvom vzduchu v prírode.
Nič nedostanete zadarmo a...

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk