Jednotvárnosť ubíja
Ak sa v našom živote nedejú občas i zmeny, ktoré nás posúvajú, inšpirujú a pozitívne ladia, prirodzene sa začneme nudiť. No nie v zmysle, že nemáme čo na práci či na programe, ale otravujú nás činnosti, ktorým sa dookola venujeme. Prepadáme pochybnostiam o životnej ceste, ktorú sme si zvolili, ale nevieme, čo s tým. Strácame záujem aj o veci, ktoré nás predtým bavili a pomaly už nevieme triezvo určiť priority, upadáme do depresie. Tu je najvyšší čas zasiahnuť, priznať si možno i niektoré trpké pravdy o vlastných potrebách a ich míňaní sa s realitou, hovoriť o tom s najbližšími.
Nebojme sa vyjsť zo stereotypu
Najhoršie je zvyknúť si na ten pocit, že všetko to, čo robíme ale nebaví nás, robiť musíme. Pokiaľ to však nevyhovuje našej psychickej i fyzickej kondícii – opúšťa nás optimizmus a motivácia, objavujú sa problémy so spánkom, chuťou do jedla a celkovou malátnosťou – mali by sme to dať zo seba von. Je dobré to všetko pomenovať a spolu s ľuďmi, u ktorých máme podporu i cit, skúsiť niečo v zabehaných návykoch zmeniť.
Porušenie rovnováhy…
K vyhoreniu máme blízko vtedy, keď dlhodobo nevieme nájsť rovnováhu medzi tým čo očakávame a tým, čo prináša každodenný život. Namiesto upadania do splínu a nariekania, že nežijeme život, aký by nás viac napĺňal, urobme na začiatok pár jednoduchých krokov k zlepšeniu zdravia. Potrebujeme sa dostať do formy a získať energiu pre zahájenie zmeny, alebo pre lepšie vyrovnanie sa s realitou, ktorú momentálne zmeniť nevieme. Nepodceňujme spánok, pohyb, zdravšiu stravu, vzduch, viac oddychu, dlhšiu dovolenku, sociálny kontakt.