Vyskúšali ste už všetko. Možno, že ste sa boli poradiť so psychológom (napokon ste usúdili, že asi ste si s ním nesadli). Nasledovala veštica (ktorá vám povedala bludy, ktoré sa nezhodovali s realitou). Boli ste na motivačnom seminári, ktorý vás síce nakopol, ale len na chvíľu. Nasledovala autosugescia, joga a meditácie – v ničom ste, žiaľ, nezotrvali.
Je logické, že po toľkých sklamaniach nastáva frustrácia, možno plač a nekonečné zúfalstvo. Ako si pomôcť? Ako sa upokojiť? Ako zistiť, že táto cesta, ktorú práve zvolím, bude už konečne tá pravá? Alebo čo spraviť iné? Kladiete si dokola tieto a podobné otázky? Ak prežívate takéto chvíľky bezmocnosti, skúste si dať chvíľu pauzu. Tá pravdepodobne zaberie najlepšie.
Pokúste sa predstaviť si, že čas neexistuje, že sa nikam neponáhľate. Že nikto okrem vás neexistuje a s nikým ani žiaden strach, ktorý vás denne prenasleduje. Nie je nič, nikto, len vy a vaše dokonalé šťastie. Nerobte nič, len sa prestaňte ponáhľať. Len to znie zložito. Dajte si záväzok, jasné ohraničenie. Napríklad, že takto bezstarostne prežijete do konca roka. A v januári sa uvidí. Možno, že sa vám takýto pokoj zapáči.
Vraví sa, že dôležité veci prichádzajú samé. Neprídu, ak ste neustále nespokojná, netrpezlivá, nervná a nešťastná. Robte, čo môžete. Venujte sa tomu, čomu musíte. Pracujte, cvičte a zdravo sa stravujte. Ak vám ostane ešte voľný čas, tak sa prejdite alebo si prečítajte dobrú knihu. Práve v tomto pokoji vám nápad, čo spraviť, príde sám. Alebo sa možno situácia vyrieši bez vášho pričinenia.