Zvyčajne sa v súvislosti s nimi hovorí len o antikoncepcii alebo hormonálnej substitučnej liečbe žien v klimaktériu. O hormónoch, o tom, prečo ich potrebujeme a čo sa s nami deje, ak nie sú v „norme“, sme hovorili s profesorom Miroslavom Borovským, hlavným odborníkom ministerstva zdravotníctva pre gynekológiu a pôrodníctvo.
Na čo nám vlastne slúžia hormóny? Aká je ich funkcia?
Traja lekári dostali len nedávno tohtoročnú Nobelovu cenu za medicínu za to, že odhalili, ako prebiehajú informácie a toky rôznych látok v bunke. Aj tieto toky sú ovplyvnené hormónmi. Žiaden organizmus nemôže bez hormónov fungovať, pretože riadia základné pochody na bunkovej úrovni. Pokiaľ hovoríme o ženských hormónoch, tak tie sú vytvorené na to, aby bol určitý rodový rozdiel medzi mužmi a ženami. Aj muži majú estrogény a gestagény, ale v minimálnych množstvách. Pre ženu sú absolútnym základom, bez toho jej organizmus nie je životaschopný.
Ako hormóny „chránia“ ženy?
Je dávno známe, že ženy, ktorým sa tvoria vajíčka a majú dostatok estrogénov, majú oveľa menej kardiovaskulárnych ochorení ako muži. Ženy sú vďaka hormónom chránené proti infarktom, mnohé aj proti rôznym stresujúcim faktorom. Vieme, že psychiatrické ochorenia a psychické zlomy sa u ženy objavujú práve v tých obdobiach, keď je menštruačne rozkývaná alebo nie je dobre hormonálne nastavená. Hormonálna situácia ovplyvňuje úplne všetky ochorenia, a preto existuje aj rozdiel medzi výskytom niektorých ochorení u žien a mužov. Napríklad psychiatrické ochorenia u žien po puberte sú častejšie, keďže mnohé sa odvíjajú od hormónov.
Čo teda spôsobuje ich nerovnováha v organizme?
Keď sú hormóny v tele v nerovnováhe, vzniká problém. Napríklad žena, ktorá sa dostane veľmi skoro do menopauzy, lebo jej pred 40. rokom života prestanú fungovať vaječníky, ostane bez hormónov. Začnú jej rednúť kosti, pretože na bunkovej úrovni sa odbúrava vápnik, čo sa týka srdca a ciev, tam sa zase ukladá cholesterol. Takáto žena začne rýchlo starnúť a lámu sa jej kosti. Vtedy ide o hormonálnu poruchu, je to jasné ochorenie, keďže by žena mala menštruovať asi do 50. roku života, a tak jednoznačne potrebuje hormonálnu liečbu. Sú aj také ženy, ktorým vaječníky trochu fungujú a trochu nie, takým nemusíme dávať plnú dávku, ale riešime to napríklad dodávaním estrogénov či gestagénov napríklad vo forme antikoncepcie. Keď hormóny dodáme zvonku, vyrovnajú rovnováhu. A to má vplyv nielen na závažné ochorenia ako zlomeniny, infarkty či ateroskleróza. Stačí totiž, že žena je v hormonálnej nerovnováhe a už má mastnú pokožku, akné, vypadávajú jej vlasy, jednoducho nie je v pohode. V takomto prípade, aj keď poruchy nie sú také závažné, vonkajší prísun hormónov jednoznačne organizmus vyrovná.
Mávajú ženy často „rozhodené“ hormóny?
Myslím si, že veľmi často. A to z toho dôvodu, že boli geneticky stavané na to, že majú dospieť, trošku pribrať, aby boli pripravené na otehotnenie a dojčenie. Tým, že dnes ženy nie sú tehotné tak skoro a idú do tzv. civilizačného života plného stresov, naháňania sa, ich hormóny nemôžu byť v poriadku. Dnešná žena zmenila svoj životný rytmus. Zo ženy, ktorá čakala na muža doma, vychovávala deti a starala sa o ne, sa stala žena, ktorá plní všetky funkcie ako plní muž, a pritom ešte chce byť aj hormonálne vyrovnaná, bez problémov, pripravená na otehotnenie, chce byť pekná a mať peknú pleť.
Odborníci tvrdia, že dnešné ženy majú v tele oveľa menej hormónov ako naše staré či prastaré matky. Aká je príčina tohto stavu?
Je to tak a vysvetlenie je jednoduché. Placenta je počas tehotenstva obrovský zdroj hormónov. Keď žena otehotnie, tak sa v nej akoby vytvorí hormonálna fabrika, ktorá do nej valí hormóny. A keď si zoberiete, aké má žena vysoké hormóny v tehotnosti a aké ich má normálna menštruujúca žena, tak tie hormonálne koncentrácie zďaleka nedosahujú tie výšky ako v tehotnosti a najmä sú aj rozkývané. Dnešné ženy majú úplne iný hormonálny profil ako ich prastaré matky, ktoré boli prakticky stále tehotné alebo dojčili a ich životný rytmus spočíval najmä v starostlivosti o deti. V porovnaní s minulosťou dnešné ženy oveľa viac – ba až neprirodzene veľa ovulujú a menštruujú. To nám prinieslo nárast výskytu cýst aj onkologických ochorení.
Pokiaľ ide o hormonálnu antikoncepciu, niekto ju odporúča, iný zatracuje. Mnohí kardiológovia varujú pred jej užívaním. Trojnásobne sa zvyšuje tromboembolická choroba, dvoj- až trojnásobne narastá riziko infarktu myokardu, trikrát vyššie je riziko mozgovej príhody. Ako sa má v týchto informáciách laik zorientovať?
Ťažko. Ak máte 10-tisíc žien, z ktorých je každá inak stavaná, každá má iný genetický profil a zdravotný stav, tak tá štatistika vám povie, že z tých, ktoré antikoncepciu neberú, má jedna infarkt a z tých, čo berú, ho dostanú dve, ale tie čísla som si teraz vymyslel. Ja si štatistiky vážim, ale predovšetkým sa treba každému prípadu venovať osobitne. Treba zisťovať, prečo sa to stalo, či to bola naozaj zdravá žena, či nemala nejaký iný rizikový faktor, a to je úlohou nás lekárov. My gynekológovia by sme boli radšej, keby ženy rodili stále a mali desať detí, ale keďže rodiť nechcú, majú problémy s hormónmi a výkyvmi. Ale zase, asi by nebolo dobré, keby sto percent žien bralo antikoncepciu, sú aj také, ktoré to nepotrebujú a sú aj také, pre ktoré to zo zdravotných dôvodov znamená riziko. Keď spomíname hrozbu upchávania ciev – tromboflembitídu, jej riziko je v tehotnosti asi šesťkrát vyššie. To je oveľa viac, ako keď žena užíva antikoncepciu. Napríklad pre ženu, ktorá má na toto ochorenie predispozíciu, je antikoncepcia prínosom, keďže zabraňuje neželanému tehotenstvu.
Známe sú prípady úmrtia mladých žien po užívaní antikoncepcie. Posledný prípad sa stal pred necelým mesiacom.
Ide o to vytypovať ženy, ktorým sa antikoncepcia nehodí. Zároveň, keď žena má nejaké problémy alebo ide k lekárovi, musí mu povedať, že berie antikoncepciu, nie je to hanba, ale na to musí byť vytvorená aj atmosféra v spoločnosti. Aj na Slovensku sme mali prípad, keď mladé dievča malo problémy v dôsledku toho, že zatajilo v nemocnici, že berie antikoncepciu. Keby ženy vždy jej užívanie priznali, nevznikali by prípady ako bol nedávno vo Francúzsku. My tomu neveríme, že pacientka bola úplne v poriadku, keďže ťažkosti dostala dávno po tom, čo mala lieky vysadené. Komplikácie však môžu nastať pri každom lieku. Ak si zoberiete akýkoľvek liek, nielen antikoncepciu, pri každom sú napísané nežiaduce účinky. Je tam aj napísané, u ktorých pacientov je to kontraindikované a liečba by predstavovala problém. Keď si pozriete akúkoľvek antikoncepciu, máte pri nej hrubý návod na to, aby ku komplikáciám neprišlo.
Čo môže spôsobiť dlhodobé užívanie antikoncepcie?
Ani neviem povedať, čo negatívne by mohlo spôsobiť dlhodobé užívanie antikoncepcie, lebo, naopak, prináša benefity. Dlhodobé užívanie je prevenciou rakoviny vaječníkov či maternice. Existujú názory, že môže spôsobovať zvýšený výskyt rakoviny prsníka, ale my gynekológovia, tomu neveríme. To skôr súvisí s tým, že prsníkom vyhovuje, keď je žena tehotná do tridsiatky. Myslíme si, že v prevahe je hlavne ten faktor, že žena skrátka neporodí dostatočne skoro. Ja vidím skôr akútne problémy s antikoncepciou. Ak si ju nasadí žena, ktorá je chorá a má problémy s tlakom či so zrážavosťou krvi, v takom prípade sa ťažkosti prejavia počas prvého roku užívania, ten je najkrízovejší. Vtedy by aj žena mala dávať pozor, či necíti nejaké zmeny. Napríklad sa hovorí, že ženy, ktoré mávajú časté migrény s tzv. aurou (pozn. redakcie: vyznačuje sa bolesťou na jednej strane hlavy, niekedy sú bolesti obojstranné. Zvyčajne je sprevádzaná nevoľnosťou a vracaním, pacient by si mal pri takých problémoch ľahnúť do tmavej a tichej miestnosti), sú vo väčšom riziku. Naopak, tie, ktoré majú normálne migrény, môžu zase z antikoncepcie profitovať, pretože migréna tiež súvisí s dlhodobými hormonálnymi výkyvmi. Sú aj pacientky, ktoré majú neurologické problémy, za ktorými môžu byť hormonálne poruchy a tam môže antikoncepcia tiež pomôcť. Jej dlhodobé negatívne účinky ja nepoznám. Poznám nezrovnalosti vyskytujúce sa v období, kým si organizmus na antikoncepciu zvykne. Nie každá antikoncepcia musí vyhovovať každej žene, a preto je antikoncepcií viac druhov, lebo pre každú ženu treba inú. Doktori tomu majú rozumieť, bohužiaľ, netvrdím, že všetci tomu aj naozaj rozumejú.
Aký je rozdiel medzi antikoncepciou spred dvadsiatich rokov a dnešnou?
Kedysi dávno sa podávali niekoľkonásobne vyššie dávky a boli to úplne iné estrogény.
Od akého veku ju ženy môžu užívať, ako dlho a v akom veku už nie je vhodná?
Gynekológovia to berú tak, že slečna, ktorá má pravidelne dva roky menštruáciu, je pripravená na to, aby brala antikoncepciu. Dokedy, tam hranica neexistuje. Ak ju žena berie roky a nič jej nerobí, tam je zdravotné riziko už nulové. Dnešná moderná antikoncepcia je na takej úrovni, že starším ženám nemôže vôbec uškodiť. Ale horná hranica súvisí s menopauzou. Keď žena nemá vajíčka, je jej užívanie zbytočné, ale pokiaľ má návaly a odmieta inú liečbu, tak by jej to nemalo uškodiť.
Pokiaľ ide o hormonálnu substitučnú liečbu žien v klimaktériu, počuť o nej len negatívne informácie. Hovoria o nich aj viaceré štúdie najmä v súvislosti s vysokým výskytom rakoviny prsníka…
V roku 2002 v Amerike publikovali veľkú štúdiu s takýmto tvrdením. Potom boli však ďalšie štyri štúdie, ktoré povedali, že to vôbec nie je pravda a tieto závery nepotvrdili. Dokonca sa ukázalo, že estrogény, ktoré sa ženám v rámci štúdii podávali, boli prevenciou rakoviny prsníka. Len médiá majú veľkú silu, pustia jednu informáciu, ktorú všetci preberú. A potom o tých, ktoré ju nepotvrdia, sa už nikto nedozvie a ostáva v povedomí ľudí len tá prvá.