Foto: SHUTTERSTOCK
Mullainathana, ktorý sa zhováral s denníkom New York Times, citoval britský Daily Mail. Podľa slov univerzitného odborníka je rovnica jasná. Neustále počítanie kalórií a následne spontánne túžby na niečom si zamaškrtiť zamestnávajú náš mozog natoľko, že mu nechávajú len veľmi malý priestor na ďalšie myšlienky a kalkulácie.
Profesor dokonca tvrdí, že toto „upchávanie“ mozgu premýšľaním o kalóriách a životom večne diétujúceho jednotlivca, sa prejavuje v celkovom prístupe k riešeniu problémov, logickému posudzovaniu a vyhodnocovaniu udalostí okolo seba, či absorbovaniu nových informácií. Ich aktivita sa v tomto smere zhoršuje.
Profesor Sendhil Mullainathan to dokazuje aj v štúdii, na ktorej pracoval v posledných rokoch. V porovnaní s „nediétujúcimi“ vyšli v prieskume ľudia, ktorí dlhodobo chudnú, horšie. Podľa britského Daily Mail by to mohla potvrdzovať aj staršia štúdia, ktorá sa konala ešte v roku 2005. Vtedy vedci porovnávali reakcie dvoch skupín ľudí na zjedenie čokoládovej tyčinky v kontexte rozličných aktivít.
Kým tí, ktorí nediétovali, zjedli tyčinku a následne sa posunuli k ďalšej úlohe. Diétujúce osoby strávili niekoľko minút uvažovaním nad tým, koľko má tyčinka kalórií a uvažovaním, či ju zjesť. Mnohé z nich po jej zjedení navyše trápili výčitky, ktoré obmedzovali ich aktivitu pri nasledujúcej činnosti.