Podľa niektorých názorov pomohla práve taká krabica dosiahnuť vo Fínsku jednu z najnižších úrovní dojčenskej úmrtnosti na svete, všíma si spravodajský server BBC.
Tradícia tohto darčeka, ktorý je určený pre všetky deti v krajine bez rozdielu pôvodu, sa datuje do 30. rokov minulého storočia. Balíček dostávajú všetky tehotné ženy; sú v ňom dupačky, fusak, oblečenie na von, veci na kúpanie dieťaťa, plienky, lôžkoviny a tiež malý matrac. Vďaka spomínanému matracu na dne je krabica prvou postieľkou dieťaťa. Mnoho detí zo všetkých sociálnych vrstiev potom skutočne v bezpečí štyroch kartónových stien aj spí.
Teraz majú matky na výber medzi krabicou a hotovosťou, ktorá činí 140 eur. Krabicu ale volí 95 percent nastávajúcich rodičiek, pretože jej cena je oveľa vyššia. Tradícia darčeka od vlády bola vo svojich začiatkoch určená výhradne pre rodiny s nízkymi príjmami, to sa ale v roku 1949 v rámci rovnostárskeho prístupu zmenilo.
„Budúce matky krabicu nedostávali len tak, podľa novej legislatívy museli ešte pred štvrtým mesiacom tehotenstva navštíviť lekára,“ podotýka Heidi Liesivesiová, ktorá pracuje pre fínsku sociálnu poisťovňu Kela. Box tak nielen poskytol matkám potrebné veci pre dieťa, ale tiež ich v novovznikajúcom sociálnom štáte naviedol do rúk lekárov a sestier.
V 30. rokoch bolo Fínsko chudobnou krajinou s vysokou dojčenskou úmrtnosťou, ktorá predstavovala 65 mŕtvych na 1000 narodených detí. V ďalších desaťročiach sa však situácia rýchlo zlepšovala.
Mika Gissler z helsinského Národného inštitútu pre zdravie a starostlivosť v tom vidí niekoľko dôvodov – materská krabica a prenatálna starostlivosť pre všetky ženy v 40. rokoch, čo potom v 60. rokoch doplnil systém celoštátneho zdravotného poistenia a sieť strediskových nemocníc.
Krabica, ktorá má teraz 75 rokov, sa stala súčasťou fínskeho rituálu pri ceste k materstvu. Teraz 49-ročná Reija Klemettiová dodnes spomína, ako si išla na poštu vyzdvihnúť krabicu pre jedno zo svojich šiestich detí.
„Bolo to milé a vzrušujúce, bol to prvý prísľub očakávaného dieťaťa,“ povedala. „Moja matka, priatelia a príbuzní boli vždy nedočkaví, aby sa dozvedeli, čo všetko je vo vnútri a aké farby boli pre daný rok vybrané“. Jej 78-ročná svokra sa pred pôrodom prvého zo svojich štyroch detí v 60. rokoch na krabicu veľmi spoliehala, pretože v tej dobe netušila, čo všetko bude potrebovať.
Dvadsaťtriročná dcéra Klemettiovej Solja s matkou zdieľa rovnaký pocit vzrušenia, ktorý kedysi Reija zo získania „prvé významnej veci“ pred pôrodom prežila. Teraz má sama dve deti. „Je ľahké zistiť, v akom roku sa dieťa narodilo, pretože oblečenie v krabici sa každý rok vždy trochu zmení. Je krásne to porovnávať a pomyslieť si ‚Ach, toto dieťa sa narodilo v rovnakom roku ako to moje‘,“ vysvetlila 35-ročná matka dvoch chlapcov Titta Väyrynenová.
Pre niektoré rodiny by bol obsah krabice cenovo nedostupný, ak by nebola zadarmo, hoci pre Väyrynenovú to bola skôr otázka ušetreného času ako peňazí. Počas prvého tehotenstva totiž dlho pracovala, takže bola rada, že jej balíček ušetril porovnávanie cien a chodenie po obchodoch.
„Istá nedávna štúdia uviedla, že fínske matky sú tie najšťastnejšie na svete. A krabica je jednou z vecí, ktorá mi k tomu napadá. Je o nás dobre postarané, aj keď niektoré verejné služby sa teraz stretávajú so škrtmi,“ dodáva Väyrynenová.
Obsah krabice sa počas rokov menil, čo odráža vývoj doby. V 30. a 40. rokoch obsahovala látky, pretože matky boli zvyknuté odevy pre deti šiť samy. Počas druhej svetovej vojny ale flanel a bavlnu požadovalo ministerstvo obrany, takže plátna nahradili papierové posteľné pokrývky a zavinovačky. V 50. rokoch v balíčku začal narastať podiel konfekcie, ktorá sa v 60. a 70. rokoch vyrábala z nového elastického textilu.
V roku 1968 sa objavil spací vak, ktorý nasledujúci rok vôbec prvýkrát doplnili jednorazové plienky. Na prelome tisícročia ich ale opäť nahradili klasické látkové plienky, čiastočne aj z ekologických dôvodov.