Jablko, do ktorého vlezie červík, je zdravšie ako nablýskané z dovozu

Konzumácia ovocia a zeleniny medzi Slovákmi stále pokrivkáva. Hoci denná odporúčaná dávka je zhruba 400 gramov, u mnohých jedincov sa toto množstvo znižuje varovne smerom nadol.

30.04.2013 09:00
ovocie - zelenina Foto:
Treba chodiť na trhoviská, nakupovať poctivé ovocie a zeleninu.
debata (2)

„Ovocie a zelenina je komodita, ktorú by sme mohli jesť neobmedzene. Bohužiaľ, nejeme,“ konštatuje Mudr. Alžbeta Béderová zo Združenia pre zdravie a výživu. „Oboje pritom obsahuje najviac ochranných nutrientov, ktoré v tomto hektickom svete potrebujeme. Nejde len o vitamín C, s ktorým každý ovocie spája. Veľa ľudí si povie, dám si syntetické céčko a je to vybavené. Ale v ovocí a zelenine sa nachádza kyselina listová, celé spektrum vitamínov B, vitamín K,“ vymenúva Béderová.

„Nesmieme zabudnúť ani na flavonoidy, aktívne v detoxikačnom procese, pri odstraňovaní a neutralizácii voľných kyslíkových radikálov, ktoré sú hlavnou príčinou civilizačných ochorení. A tiež celé spektrum minerálnych látok. Vypichla by som najmä selén – významný antioxidant, ale aj zinok a ďalšie. Nutrientov, ktoré obsahuje ovocie a zelenina, je také množstvo, aké neobsahuje žiadna iná potravina,“ vyhlasuje odborníčka.

Podľa Béderovej by sme mali mali ovocie aj zeleninu konzumovať niekoľkokrát denne. Ona sama začína raňajkami, v ktorej nechýbajú napríklad paradajky a paprika, pridá jablko. Ovocie si berie aj do práce, kde ho konzumuje na desiatu a olovrant. „Na večeru často pripravujem šaláty. Napríklad rukolový s paradajkami a uhorkami,“ radí z vlastného jedálnička.

Transportom prichádza exotické ovocie o živiny

Núka sa otázka, či všetky spomenuté živiny obsahujú aj potraviny, ktoré sa predávajú v supermarketoch. Rýchlená zelenina, jahody či čerešne bez chuti – naozaj zdraviu prospejú? „Vždy máme možnosť voľby. Mali by sme preferovať tie potraviny, ktoré sa urodia v našom zemepisnom pásme, na to máme genetickú výbavu, vieme ich lepšie zužitkovať,“ hovorí Béderová.

„Samozrejme, citrusy sa už tak domestifikovali, že ich berieme ako našu súčasť. Ale potom sú tu aj exotické ovocia a zeleniny, ktoré sa dovážajú z iných kontinentov a obávam sa, že v nich je nutrientov naozaj menej. Transport je pomerne dlhý a pri ňom mnoho prospešných látok strácajú,“ vysvetľuje odborníčka.

Hoci nezakazuje exotiku na tanieri či v šalátovej mise, radí, aby sme zostali verní domácim, slovenským zdrojom. „V zime napríklad miska kyslej kapusty nemá konkurenciu. Ale blíži sa jar – a to je pozitívum, bude čerstvá úroda. Treba chodiť na trhoviská, nakupovať poctivé ovocie a zeleninu. Každý pozná, keď zahryzne do paradajky od malovýrobcu a porovná to s paradajkou z dovozu či v hypermarkete, je to priam neporovnateľné,“ podčiarkuje.

Na dieťa treba aj dvadsať pokusov

Lenže, ani v prípade, že už máme doma v chladničke či na stole čerstvú a zdravú zeleninu, neznamená to, že na ňu nalákame celú rodinu. Veľký problém vzniká už pri malých deťoch a následne aj v školskom a stredoškolskom ve­ku.

MUDr. Alžbeta Béderová z Regionálneho úradu... Foto: 1st Class Agency
MUDr. Alžbeta Béderová MUDr. Alžbeta Béderová z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave.

„Som zástanca výchovy k ovociu a zelenine odmalička. Dieťa má vzor v rodičovi vo všetkom – v každom životnom postoji a teda aj vo výbere potravín. Čo mu mamička ponúkne a vidí, že aj ona to konzumuje, dieťa si zvykne. Samozrejme, platí, že kým dospelý si zvykne na novú potravinu po piatich pokusoch, u detí musíme byť trpezlivejší. Treba aj pätnásť, dvadsať pokusov – treba mu to ponúknuť v inej podobe, fazóne – nevzdávať to,“ radí doktorka Béderová.

Pri najmenších deťoch treba prihliadať na alergickú anamnézu. „U malých detí nepodávame citrusy, upozorňuje. "Ale naše domáce ovocie a zeleninu deťom podávajme. Bežne sa varí zeleninka, ktorú mamičky rozmixujú a tvorí základ obeda pre dieťatko,“ vysvetľuje. Opatrnosť však odporúča pri jahodách bez chuti, ktoré často už v januári nájdete v obchodoch. A tiež krásnych nablýskaných jablkách. „Radšej by som volila nejaké domáce jabĺčko. Ja hovorím, že ak do neho vliezol červík, asi je zdravšie, ako to krásne a nablýskané, ktoré k nám dovezú.“

Šťavy áno, ale aj surovú zeleninu!

Jednou z alternatív, ako do jedálnička detí a tínedžerov zaradiť viac ovocia a zeleniny, sú aj ovocné šťavy. Na trhu je niekoľko druhov, ktoré neobsahujú konzervanty ani pridaný cukor a tvorí ich výlučne šťava z ovocia a zeleniny. Béderová odporúča napríklad šťavu Ugo, v ktorej sa kombinuje chuť jablka s rozličnými druhmi zeleniny – červenou repou, zelerom či dokonca červenou kapustou.

Odborníčka však upozorňuje, že šťavy sú len jedným z dielikov ovocno-zeleninovej skladačky v našom jedálničku. „Nie je poslaním podobných výrobkov, aby si mamičky mysleli, že dajú dieťaťu jednu fľaštičku a vec je vybavená. Tak by to fungovať nemalo. Strava by sa mala skladať aj zo surovej čerstvej zeleniny a ovocia a dusenej zeleniny – aby ten jedálniček nebol jednotvárny. V surovej forme má zelenina viacej vlákniny, podporuje črevnú pasáž a detoxikuje,“ dodáva Béderová.

2 debata chyba

+ Dovolenku si zaslúžite nielen pre radosť ale aj pre nevyhnutné zdravie.
Tímová spolupráca...

+ Prepracovanie a únavu nepodceňujte, radšej si do sýta oddýchnite.
Peniaze, ktoré vám ponúkajú si zaslúžite, načo...