Mimotelové oplodnenie (IVF), nazývané oplodnenie zo skúmavky, sa dá aplikovať u všetkých párov s výnimkou tých, ktoré nemajú predpoklady na donosenie plodu. Všetko sa začína stimuláciou vaječníkov. Nasleduje odber vajíčok, ich oplodnenie a kultivácia embryí.
Stimulácia vaječníkov
V prvej fáze umelého oplodnenia sa ženám podávajú injekčne hormonálne preparáty, ktoré stimulujú vaječníky k vývoju viacerých folikúl (tekutinou vyplnené vačky, v ktorých vajíčko zreje) a produkcii viacerých vajíčok. Následkom hormonálnej liečby môže telo ženy vyprodukovať desať až pätnásť zrelých vajíčok, v extrémnom prípade ich môže byť dokonca až šesťdesiat.
Existuje veľa druhov injekcií, ktoré sa môžu aplikovať do svalu alebo pod kožu. Niektoré hradia poisťovne, iné nie. Niekedy sa súčasne s injekciami užíva aj nosný sprej (Synarel) alebo sa prvých desať dní užíva iba sprej a ďalších desať dní sa potom pridávajú injekcie.
Schéma záleží na individuálnom rozvrhu, ktorý stanoví lekár. Zisťuje, ako vaječníky na stimuláciu reagujú a podľa toho upraví dávku hormonálnych preparátov.
V každej folikule totiž nemusí dozrieť vajíčko, takže ak lekár podľa ultrazvuku uvidí dvanásť folikúl, vôbec to neznamená dvanásť zrelých vajíčok. Ich počet sa totiž na ultrazvuku spoznať nedá.
Podľa ultrazvuku lekár riadi aj dĺžku stimulácie a vhodný čas, kedy prestať, aby vajíčka boli zrelé a súčasne nedošlo k ovulácii skôr, ako žena pôjde na odber.
Odber vajíčok a oplodnenie (klasické IVF)
Odber vajíčok sa väčšinou vykonáva v celkovej anestézii. Pomocou ultrazvuku lekár prevedie punkciu, teda napichne vaječníky ihlou, ktorá sa zavedie do pošvy a odsaje vajíčka z folikúl.
Najprv lekári u ženy nastimulujú pomocou špeciálnych liekov dozretie niekoľkých vajíčok naraz, aby potom mohli tesne pred ovuláciou previesť ich odber. Následkom hormonálnej liečby môže telo ženy vyprodukovať desať až pätnásť zrelých vajíčok, ale v extrémnom prípade ich môže byť dokonca až šesťdesiat.
Všetky odobrané vajíčka sa vyberú z folikulárnej tekutiny a umiestnia do inkubátora.
Koľko zrelých vajíčok sa pri odbere získalo, sa však zistí až v laboratóriu, kde sú zrelé vajíčka uložené do kultivačného systému. Ten zabezpečuje vhodné prostredie na ich ďalší vývoj.
Po úkone ženy hodinku či dve odpočívajú. A pocity po odbere? Niektoré ženy bolí bruško ako pri silnej menštruácii, iné nepociťujú vôbec nič. Po odpočinku nasleduje dohovor o spôsobe oplodnenia. V tom istom čase sa partnerovi odoberú spermie, ktoré sa spracujú tak, aby boli vybrané najsilnejšie a najaktívnejšie z nich.
„Spontánne“ oplodnenie Ak je všetko v poriadku, teda odobrané spermie sú dostatočne zdatné, nasleduje akt oplodnenia. Dochádza k nemu spontánne, spermie vlastným pohybom docestujú k vajíčku a prenikajú jeho obalmi.
Ako tento zázrak prebieha?
Spermie sú spolu s vajíčkami umiestnené v inkubátore pri rovnakej teplote, ako je telesná teplota. Ďalší deň sú vajíčka vyšetrené pod mikroskopom, aby sa zistilo, či došlo k oplodneniu.
Za aký dlhý čas sa oplodnenie podarí, nemôže nikto nikdy dopredu povedať. Sú známe prípady, keď žena otehotnela už po prvom IVF cykle, inokedy musí absolvovať viacero aplikácií, kým sa dočká pozitívneho výsledku. V takom prípade je dôležité vydržať, ide totiž o nápor tak z psychickej, ako aj z fyzickej stránky.
Riziká IVF
Udržať embryo po IVF nie je jednoduché, žena je automaticky zaradená do skupiny rizikového tehotenstva a absolvuje viac vyšetrení ako budúca mamička, ktorej tehotenstvo prebieha bez komplikácií. Riziko spontánneho potratu po asistovanej reprodukcii je dvakrát vyššie. Po prirodzenom počatí desať- až pätnásťpercentné, po liečbe neplodnosti dvadsať- až tridsaťpercentné. Riziko predčasného pôrodu je až päťnásobne vyššie. Väčší počet tehotenstiev je ukončených cisárskym rezom (u viacpočetného tehotenstva 80 – 90 %, v prípade jedného plodu 25 – 30 %).