Embryológ Jirásek: Kedy je zárodok človekom? Nezmyselná otázka

Svetoznámy profesor histológie a embryológie Jan Evangelista Jirásek navštívil Bratislavu ako hosť rektora Slovenskej zdravotníckej univerzity.

02.11.2009 17:00 , aktualizované: 29.01.2021 05:00
Ľudský zárodok pripomína dážďovku Foto:
Uznávaný embryológ Jan Evangelista Jirásek.
debata

Jeden z najviac citovaných autorov v oblasti ľudskej embryológie a svetová špička vo fotografovaní embryí prednášal na tému Človek pred narodením. Lekár a vedec, autor fascinujúcich, ale aj hrôzostrašných fotografií plodov s vývojovými chybami, človek otvorene formulujúci svoje kontroverzné názory, sa tento rok dožil osemdesiatky.

Ste uznávanou špičkou vo fotografovaní ľudských zárodkov. Kedy, v ktorom období tehotenstva sa končí štádium zárodku?
Je to približne 56 – 60 dní po oplodnení. Embryo má v tom čase 30 – 35 mm. Po ňom nasleduje štádium plodu.

Ako ľudské embryá vlastne fotografujete? Ide o zárodky, ktoré sa ocitli mimo maternice?
V 70. rokoch, keď ešte nebol ultrazvuk, mnohé interrupcie sa robili naslepo. V našom ústave sa ich robilo aj desať za týždeň. Získaný materiál nebol znehodnotený vákuovou aspiráciou (trubicou napojenou na odsávací prístroj). Mnohé zárodky mám aj z mimomaternicových tehotenstiev. Teraz je však už veľmi ťažké získavať ľudské embryá. Viete, tak ako jestvujú práva pacienta, mali by sme sa zaslúžiť aj o nejaké práva pre lekárov a vedcov. Mali by sme mať právo použiť na výskum ľudské tkanivo, ak tým pacienta nijako nepoškodíme.

V roku 1983 ste v Bostone publikovali Atlas ľudského embrya a plodu – prvú publikáciu svojho druhu založenú na snímkach ľudských zárodkov. Mnohé z nich – doslova niekoľko hodín až dní po oplodnení – sú voľným okom ešte prakticky neviditeľné. S pomocou akej techniky vznikali zväčšované snímky?
Keď som v roku 1978 prišiel do Spojených štátov ako hosťujúci profesor, priateľ na zubnej fakulte ma naučil pracovať na riadkovacom elektrónovom mikroskope. Keď skončil svoj výskum, prepustil mi mikroskop, venoval mi fotomateriál a poskytol mi laborantku. Mal som so sebou niekoľko zárodkov, ktoré som si priviezol a viac-menej som vyvinul vlastnú techniku fotografovania embryí.

Laickej verejnosti je dobre známy švédsky fotograf Lennart Nilsson, resp. jeho snímky vyvíjajúcich sa zárodkov a plodov v maternici. Už vás s ním niekto porovnával?
Ja Lennarta dobre poznám. Rozdiel medzi nami je ten, že on je fotograf. Ja som embryológ. On robil to, čo je fotogenické, atraktívne pre laickú verejnosť. Ja som fotografoval skutočný vývoj. A vždy som si všetko platil sám, z vlastného vrecka.

Fotografujete aj plody alebo výlučne len zárodky?
Z plodov fotografujem najmä tie s vývojovými chybami, inak nie sú z vedeckého hľadiska natoľko zaujímavé.

Vaša prvá knižka bola o vtáctve. Ako ste sa dostali od vtákov ku ľudským embryám?
V druhej triede obecnej školy som mal učiteľa z Československej ornitologickej spoločnosti. Raz ma zobral k sebe domov a ukázal mi krásnu zbierku vtákov zo Sibíri. Na gymnáziu sa zo mňa stal nadšený ornitológ. Zbieral som vtáčie vajíčka a preparoval som vtáčie embryá. Snažil som sa zistiť, čo sa pod škrupinou počas vývoja zárodku vlastne deje. Počas štúdií na lekárskej fakulte som si povedal: Tvojou úlohou je predsa starať sa o ľudí. A tak som presedlal na embryológiu človeka.

Podobu ľudského zárodku prirovnávate k húsenici, dážďovke, neskôr má akoby žiabrové oblúky, výrazný chvost… Čo má ľudské embryo spoločné so zvieracím?
Neviem to úplne presne, ale viac ako polovicu génov. Príroda je ako továreň na automobily, prvky, ktoré sa osvedčia, si ponechá a ide na ďalší model. Overené prastaré gény ostali v živých tvoroch zachované podnes. Tie máme spoločné.

V ktorom okamihu sa podľa vás zárodok stáva človekom?
To je nezmyselná otázka. Ja môžem hovoriť o človeku, keď sa narodí a prežije. Plod v 16. či 20. týždni tehotenstva, ktorý váži 200 gramov, neudržíte pri živote ani s pomocou tých najlepších prístrojov. A všetko, čo sa okolo toho deje, sú snahy tých, čo sa chcú zviditeľniť.

Vo svete však už s pomocou moderných prístrojov udržali pri živote predčasne narodené deti, ktoré vážili toľko čo mobilný telefón. V Chicagu prežila Rumaisa Rahmanová s pôrodnou hmotnosťou 250 gramov. Prišla na svet predčasne spoločne s dvojčaťom cisárskym rezom pre nebezpečne vysoký krvný tlak matky. Aký je váš názor v tomto prípade?
Oni ich zachránia, napíše sa o tom, ale čo sa deje ďalej, to už verejnosť nesleduje. Zachrániť život za cenu slepoty je zločin. Je to hrozné, čo som teraz povedal, ale myslím to vážne. Naša televízia po 90. roku nakrútila dokument o matke predčasne narodeného dievčatka. Bolo slepé, otec ich opustil, vyučilo sa za ladičku pián. Jej mama úprimne na kameru vyrozprávala celý príbeh, a keď prišla domov, seba aj dcérku zastrelila. Tým chcem povedať, že nemôžem ako lekár prevziať zodpovednosť za kvalitu života u plodov, ktoré sa narodia predčasne a majú pod 500 gramov. Ak takýto plod prežije, šanca na dobrú kvalitu života je jedna k dvadsiatim. A ak môžem, bránim sa vykonávaniu cisárskych rezov.

Podľa vás má lekár právo žene odporučiť ukončenie tehotenstva, ak vyšetreniami zistí, že plod trpí závažnou vývojovou chybou?
Myslím, že nie. Lekár jej má všetko podrobne vysvetliť, ale rozhodnúť sa musí vždy ona. Zodpovednosť je na nej a má plné právo povedať: Neželám si ukončiť tehotenstvo. Ak je to, povedzme, veriaca pacientka, ktorá vopred vie, že v nijakom prípade nechce ísť na potrat, netreba robiť ani predpôrodnú diagnostiku plodu. Ušetrí sa tým množstvo finančných prostriedkov.

V rozhovore pre český časopis Reflex ste pred štyrmi rokmi spomínali prípad 42-ročnej lekárky, ktorý vás údajne pobúril…
Bol to prípad nezodpovedného správania sa. Keďže s vekom rastie pravdepodobnosť Downovho syndrómu, urobili sme jej odber plodovej vody a zistili sme, že plod naozaj má toto postihnutie. Povedala nám, že je presvedčená o našom omyle. Vyšetrenie sa zopakovalo, laboratórny nález sa potvrdil. Odmietla ukončiť tehotenstvo. Keď sa jej narodilo postihnuté dieťa, okamžite ho dala do ústavu. Ak žene včas poviete, že čaká plod s vývojovou chybou a ona trvá na tom, aby sa narodil, mala by sa oňho postarať, nie?

Eticky sporné sú viacplodové tehotenstvá. Hoci osmorčatá, ktoré sa narodili v Kalifornii.
To bolo nezodpovedné. Ja som v takýchto prípadoch vždy za redukciu na dva zárodky. V prípade dvojčiat má aspoň jedno vysokú šancu na normálny život. Čím viac plodov totiž v maternici je, tým vyššia je šanca predčasného pôrodu.

Publikovali ste aj vedeckú prácu o siamských dvojčatách. U nás sa predčasom jeden z lekárov vyjadril, že v čase ultrazvuku by sa siamské dvojčatá nemali rodiť a spôsobil tým búrku vo verejnej mienke. Čo vravíte vy?
Súhlasím s ním. Spojené dvojčatá sa dajú diagnostikovať už v prvej tretine tehotenstva.

Jan Evangelista Jirásek(80)

//Prof. MUDr. Jan Evangelista Jirásek, DrSc., sa narodil v Pardubiciach v roku 1929. Otec aj dedko boli lekári. Štúdium medicíny skončil v roku 1953 v Prahe. V 50. rokoch sa zaoberal geneticky podmienenými mechanizmami, ktoré určujú pohlavie. Po práci v embryologickom ústave sa zamestnal v roku 1960 v Ústave pre starostlivosť o matku a dieťa v Prahe-Podolí. V 70. rokoch sa ako jeden z prvých zaoberal problematikou umelého oplodnenia. Dvakrát profesorsky hosťoval na univerzitách v USA. Popri embryológii si urobil atestáciu aj v odbore gynekológie a pôrodníctva. Je expertom na mechanizmy vzniku vrodených vývojových chýb, držiteľom významných medzinárodných ocenení. Je ženatý, syn je lekár. Prof. Jirásek zomrel v roku 2019 v Prahe. //

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #tehotenstvo #embryo #embryológ #gravidita

+ Nevoľnosť pocítite hlavne pri dlhom pobyte na slnku, nezabúdajte na vodu.
Nastavenie jasných kariérnych...

+ Spomaľte pracovné tempo, ktoré ste nasadili, čoskoro nebudete vládať.
Očakávajte zmeny, ktoré povedú k zlepšeniu...