To je skôr doména krkavcov alebo šimpanzov, ktorí sú známi tým, že obratne zvládajú nové a neobvyklé situácie, ako je desiata, ku ktorej sa môžu dostať len s pomocou použitia nástroja.
Keď ale schováte jedlo do neznámej nádobky a priklopíte ho viečkom, koza si k nemu tiež môže nájsť cestu, zistila nová štúdia, o ktorej informoval server denníka The New York Times (NYT). Avšak nebude to každá koza, uviedol tím vedcov, ktorý štúdiu vypracoval. Zvieratá, ktoré vo svojej sociálnej skupine fungovali ako outsideri, boli v riešení a vyriešení problému najlepšie.
Čítajte viac Len sa zvaliť do postele a... Tieto znamenia milujú spánok!
Študovať schopnosť inovatívneho myslenia, ako je riešenie nových problémov alebo starých problémov novými spôsobmi, môže byť u mnohých zvierat zložité, hovorí postgraduálny študent psychológie na Barcelonskej univerzite Álvaro Caicoya.
Postavte do ich blízkosti niečo nové a neobvyklé a mnoho druhov zvierat utečie, pretože v prírode „nové a neobvyklé“ často znamená "smrtiace“. Mnoho štúdií sa preto zameriava na primátov a vtákov, ktorí síce môžu byť o niečo menej plachí, ale pri štúdiách potom poskytujú len úzko vymedzené závery.
„Ak chceme mať ucelenú predstavu o tom, ako sa u zvierat vyvíja poznanie, potom nemôžeme testovať stále rovnaké druhy,“ dodal Caicoya. A to je chvíľa, kedy prichádzajú na scénu kozy, priamorožce, kone Przewalské, žirafy, ťavy jednohrbé a mnoho ďalších kopytníkov.
Čítajte viac Mali by ste piť viac kávy, aby sa znížilo riziko ukladania tuku? Čo hovorí štúdia?
Álvaro Caicoya a jeho kolegovia skúmali 13 druhov kopytníkov, pričom ich štúdia zahŕňala celkom 111 jedincov žijúcich v zoologických záhradách v Španielsku a Nemecku. Pre každý druh výskumníci vybrali obzvlášť neodolateľnú potravu – mrkvu, lucernu alebo inú pochúťku – a umiestnili ju do zakrytých téglikov v ich výbehoch. Potom vedci čakali, čo sa stane.
Autori uviedli, že približne 38 percent zvierat sa neznámym nádobkám úplne vyhýbalo. Z tých, ktoré sa k poháriku priblížili, sa štyridsiatim jedincom podarilo sňať viečka, aby sa dostali k potrave. Najúspešnejšie boli jednohrbé ťavy a kozy, kde sa k potrave dostalo 86, respektíve 69 percent jedincov.
Vyšlo najavo, že život v zložitejšej sociálnej skupine alebo domestikácie – čo platilo ako pre ťavy, tak aj pre kozy – sú spojené s väčšou ochotou skúsiť úlohu vyriešiť. Ďalším faktorom, ktorý vedci odhalili, bolo spoločenské postavenie jednotlivých zvierat v hierarchii skupiny.
Zistilo sa tiež, že zvieratá, ktoré patrili medzi outsiderov alebo sa nachádzali nízko na spoločenskom rebríčku, mali menší strach z nových objektov, väčšiu ochotu ich skúmať a väčšiu šancu získať odmenu.
Nie je ale jasné, či tieto zistenia platia aj vo voľnej prírode – život v zoo totiž môže podporovať iné správanie ako napríklad život na savane. Mohli by však existovať dobré dôvody na to, prečo sú jedinci, ktorí sa cítia byť vylúčení zo skupiny, otvorenejšej ochote skúšať nové veci.
„Tí, ktorí sú na okraji skupiny, majú menší prístup k potrave a majú väčšie problémy s prežitím v prírode,“ uvažuje študent Caicoya. „Takže sú to zároveň jedinci, ktorí obvykle viac riskujú, aby získali potravu.“ Možno teda platí, že núdza je najlepšou motiváciou skúšať niečo nové.