Zvlášť, ak vkuse riešime ako nás vidia iní, čo sme mohli a mali urobiť inak alebo lepšie.
Nedokonalosti patria k životu
Snaha zdokonaľovať sa a rásť je prirodzená a prospešná pre človeka i jeho okolie, ale nie je nutné byť najkrajší a najlepší, aby sme mali úspech, aby nás mali ľudia radšej, aby sme sa lepšie cítili vo svojej koži. No nikomu sa nedá naordinovať žiť tak či onak, ako sa kto rozhodne, tak koná a tak sa i má. Akékoľvek rozhodnutie však nezmení fakt, že chybičky krásy nás robia osobitými!
Neznižujme vlastné kvality
V dobe plnej vyumelkovanej a vkuse predkladanej krásy a úžasnosti sa síce nejednému ťažko vyrovnáva so svojimi nedokonalosťami, ale jedine triezvym zhodnotením situácie sa dá z toho vysomáriť a vážiť si samého seba. Presne takého, akým naozaj sme! Za život, za všetky radosti i strasti by sme mali byť vďační, nie sa rúhať a byť nespokojní, aj to často iba preto, že niekoho vidíme v krajších farbách, závidíme mu, alebo sa hanbíme, že mu nie sme dosť dobrí.
Užívajme si všetko plnými dúškami!
Ak máme zdravie, máme dôvod byť šťastní, ak ho nemáme, mali by sme sa oň snažiť a naučiť sa čo najplnohodnotnejšie žiť v rámci svojich možností. Šíriť toto pozitívum aj ďalej a nerobiť si ťažkú hlavu z tých, ktorí sú upätí najmä na svoju vonkajšiu krásu a podľa týchto povrchových kritérií si vyberajú ľudí a „hodnoty“ života. Vždy sa oplatí hľadať tie racionálne vysvetlenia aj pre ťažšie pochopiteľné situácie a neupísať sa lacným obsahom v honosných obaloch.