Nezvyčajné mená: šťastie či prekliatie? Volám sa @

Zavináč zrejme pôsobí medzi čínskymi znakmi jedinečne. Všetci s nezvyčajnými menami minulú stredu oslavovali svoj sviatok, bol totiž Deň unikátnych mien.

Strhnúť na seba pozornosť medzi vyše miliardou ľudí nie je ľahké, a tak sa istý čínsky pár rozhodol dať svojmu dieťaťu meno @. Anglicky sa totiž vyslovuje ako „et“, čo vraj znie podobne ako čínske slovo pre lásku – aspoň to tvrdili spomínaní rodičia. Nuž, naozaj meno v štýle doby.

V Hollywoode je bežné, že sa herci predháňajú vo voľbe zvláštnych mien pre svojich potomkov. Dcéra Gwyneth Paltrow a Chrisa Martina sa volá Apple (jablko), dcéra Victorie a Davida Beckhamovcov je Harper´s Seven, Alicia Keys pomenovala svojho syna Egypt, speváčka Beyonce má dcéru Blue Ivy (doslova Modrý brečtan, inak meno rastliny, do ktorej sa údajne speváčka zamilovala v Chorvátsku) a potomok Nicolasa Cagea a Alice Kim nesie meno Kal El Coppola. Ak si nie ste na istom, akého pohlavia dieťa vlastne je, ide o syna.

Jamelia či radšej Armani? Čudné mená však dávajú ľudia na celom svete. V Nemecku je napríklad rodina Ochsenknechtovcov (Ochse – vôl, hovädo, Knecht – paholok, sluha), ktorých deti sa volajú Wilson Gonzales, Jimi Blue a Cheyenne Savannah. Nemci sa smejú aj z plavkyne Franzisky van Almsick, ktorá má syna menom Don Hugo.

Aj na Slovensku pribúda čoraz viac necelebrít, ktoré sa rozhodujú pre netradičné mená. Kým v belgických matrikách možno nájsť mená ako Napoléon-Flavien či Venus-Hornaelle, v slovenských zasa figurujú mená ako Chulio, Diego, Mark či Afrodita. Christoferov je päť, v kočíkoch je minimálne osemnásť dievčat menom Fanni, štrnásť Jesík, osem Salome…

Niektorí rodičia majú sklon k luxusu, a tak pomenujú potomka Rolex či Prada, na Slovensku bodujú Chanel a Armani. V bratislavskej Petržalke už zaznamenali aj také mená ako Živa, Avril, Jamelia. Zaujímavé je, že podivné mená sa častejšie objavujú u dievčat než u chlapcov.

Babyface asi nebude šťastný Zatiaľ čo fantázii rodičov sa v dávaní mien v mnohých krajinách žiadne medze nekladú, v Nemecku platí zákon, podľa ktorého sa dieťa nesmie pomenovať „označením, ktoré z podstaty nie je menom“. Aby sa dieťaťu menom nespôsobila škoda, malo by byť z mena jasné pohlavie dieťaťa a nemalo by byť urážlivé. Podobne aj na Slovensku nemožno dať dieťaťu „meno hanlivé, neosobné alebo domácku podobu mena, alebo prvé meno totožné s menom žijúceho súrodenca uvedeným v matrike na prvom mieste, alebo osobe mužského pohlavia určiť ženské meno a naopak. Tieto obmedzenia sa nevzťahujú na cudzojazyčné meno, ak je všeobecne známe, že takéto použitie mena je v súlade s tradíciou štátu, kde je takéto meno zvyčajné. Na požiadanie matričného úradu tieto skutočnosti preukazuje rodič dieťaťa potvrdením zastupiteľského úradu cudzieho štátu.“

Keďže v Belgicku žiadne podobné pravidlá neplatia, ostáva len dúfať, že dieťa s menom Babyface-Ralph nebude žiť s ťažko zlomeným sebavedomím. Nemecký sociológ Jürgen Gerhards totiž v časopise Eltern popisuje dôsledky nepremyslenej voľby mena: Ľudia dávajú mená do súvisu nielen s pohlavím, ale aj s vekom, regiónom či príslušnosťou k určitej spoločenskej vrstve. Napríklad mená Mandy či Nancy sa považujú za typicky východonemecké a Leon či Maximilian sú tradične západonemecké. Mená Chantal a Kevin asociujú menej vzdelaných ľudí. Takže výsledkom je, že meno je namiesto ozdoby skôr príťažou, a to najmä v práci. Našťastie väčšina rodičov obľubuje skôr klasické mená.