Ľudia sa podľa nej k viere v povery a nadprirodzené bytosti hneď nepriznajú. Niektorí pretože sa hanbia, iní zo strachu. „Keď sa tomu však človek venuje dlhšie, zistí, že povery sa nevytrácajú, len sa pretvárajú do modernejších podôb,“ tvrdí etnologička Tatiana Bužeková.
Ktorým poverám ľudia veria ešte aj dnes?
Kým legendy o vílach, vodníkoch a iných nadprirodzených bytostiach sa už skôr sťahujú do ríše rozprávok, ľudia aj dnes veria na urieknutia, znamenia, porobenia, ale aj na bosorky.
Aký je rozdiel medzi urieknutím a porobením?
Urieknutie je predstava o tom, že niektoré osoby majú takzvané silné oči. Ich pohľad môže negatívne zapôsobiť na ostatných ľudí a vyvolať chorobu – bolesti hlavy, vracanie, ospanlivosť. Osoba, ktorá niekoho uriekne, to však robí nevedomky, nie je v tom zlý zámer. Naproti tomu porobenie či počarovanie je vykonávanie magických praktík, ktorými sa chce vedome uškodiť.
Ako sa dá porobiť?
Recept vám nikto neprezradí, lebo by sa vlastne priznal, že mágiu robí. Ľudia však vedia rozprávať, čo sa dá porobením spraviť. Na Záhorí mi napríklad povedali, že im takto niekto poslal vši. Pri porobení ide skoro vždy buď o susedské konflikty, alebo o súperenie v láske. Pri láske však jestvuje aj pozitívne porobenie, keď chce napríklad dievča získať chlapca. Jeden kuriózny spôsob, o ktorom som počula, spočíva v tom, že dievča sedí nahé na sporáku a kamarátka či mama jej nechá po chrbte stekať vajíčka do panvice. Potom z toho spravia praženicu, ktorú dajú zjesť mládencovi.
Ako vnímajú ľudia bosorky? Sú to len zlé postavy?
Na dedinách má výraz bosorka takmer vždy negatívny význam. Hoci dnes, keď sú populárne rôzne veštice a senzibilní ľudia, ktorých okolie prezýva bosorkami, sa to trochu mení.
Kto je v súčasnosti označený za zlú bosorku?
Tak ako v minulosti sú to ženy, ktoré sa niečím výrazne líšia od priemeru. Často ide o bohatšie ženy. Ich blahobyt si ľudia vysvetľujú tým, že čarami podvádzajú. Veď aj najrozšírenejšia slovenská povera o bosorkách hovorí o tom, že čarodejnica kradne susedovým kravám mlieko. Bosorkami však ľudia nazývajú aj chudobné, škaredé či výstredné ženy. Tým zase pripisujú pocity závisti. Tvrdia, že škodia preto, lebo závidia.
A čo pozitívne bosorky?
Ide o ženy, ale aj o mužov, ktorí poskytujú magické služby. Ľudia ich však nenazývajú bosorkami. Sú to bohyne, veštice, vedomkyne… Keď im aj ľudia povedia bosorka, vždy zdôraznia, že tá dobrá. Poznala som napríklad jednu na hranici s Moravou. Chodili k nej ľudia z celého Slovenska, Česka, ale aj zo zahraničia. Vedela veštiť, mohla odrábať porobenia alebo na požiadanie niekomu porobiť. Na rozdiel od zlých bosoriek sú si tie dobré vedomé svojho statusu. Zlé sa nikdy nepriznajú k nadprirodzeným schopnostiam.
Akí ľudia vyhľadávajú služby „bohýň“?
Nedá sa povedať, že by išlo o nejaký vyhranený typ. Ide o ľudí naprieč regiónmi i spoločenskými vrstvami. Momentálne napríklad robím výskum skôr v mestách a aj tam sa mi potvrdzuje, že povery sú v ľuďoch pevne zakorenené. Len ich pomenúvajú inými termínmi, často ezoterickými. Tie sa často odvolávajú na pojmy, ktoré sú blízke aj vzdelanejším ľuďom, ale predsa len nie celkom uchopiteľné – ako napríklad energia, energetické pole.
Prečo sa ľudia povier nevedia vzdať?
Antropológovia, ale aj etnológovia majú dve vysvetlenia. Predovšetkým sú jednoduché, ľahko zapamätateľné. Také urieknutie, to je veľmi jednoduchá záležitosť. Druhá vec je, že ľudia majú tendenciu vysvetľovať si nešťastie vo svojom živote zásahom iných ľudí. Veď v podstate sme spoločenské zvieratá, žijeme v sociálnom svete.
Ľudia však o viere v povery otvorene nehovoria. Hanbia sa za to?
Aj hanbia. Ale aj boja. Keď ide napríklad o bosorky, obávajú sa pomsty. Tá viera je však naozaj rozšírená. Stretla som sa s tým aj u vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Napríklad jedna moja kolegyňa etnologička si raz myslela, že je urieknutá, a tak sa liečila uhlíkmi a vodou. Tie predstavy nemiznú a podľa mňa ani nezmiznú.
Text: Milan Čupka pre Pravdu
Foto: Andrej Barát