Režisér Tomáš Luňák uviedol svoj film Alois Nebel, v ktorom účinkuje aj Karel Roden. Z jeho podoby v tomto filme by boli prekvapení asi aj českí diváci, ktorí ho dobre poznajú. Roden je tu totiž prekreslený – ale nejde ani o klasický komiks.
Film Alois Nebel sa v Benátkach do súťaže nedostal, ale hoci ho premietali o polnoci a prechádzala mu silná búrka, hľadisko bolo plné. Českú novinku si pozrel aj populárny herec James Franco, ktorý film označil za temný, ale krásny.
Autorom príbehu Aloisa Nebela je český spisovateľ Jaroslav Rudiš, ktorý ho spolu s výtvarníkom Jaromírom 99 (celým menom Jaromír Švejdík) vydával ako kreslený komiks najprv v časopise Reflex a potom v Respekte. Neskôr vyšiel ako knižná trilógia pod názvami Biely potok, Hlavná stanica a Zlaté Hory. Ide o inšpiratívne dielo, ktoré láka aj ďalších tvorcov – v Česku ho už uviedli aj na divadelnom javisku. V knižnej podobe vyšlo niekoľko ráz a teraz má premiéru ako film.
Nie paródia, ale vážny film
Režisér Tomáš Luňák sa s predlohou pohral: nie je klasickým prepisom do filmovej reči – zostáva kresleným komiksom, ale je animovaný. Postavy sa hýbu, rozprávajú, žijú. Film najprv podľa komiksovej predlohy a z nej vychádzajúceho scenára herci tradične zahrali a animátori potom prekresľovali tento materiál políčko po políčku do kreslenej podoby.
Pre hercov to nebolo teda nič neobyčajné, iba sa čudovali, keď sa videli v kreslenej podobe.
Podobný československý film pod názvom Kto chce zabiť Jessie nakrútil v roku 1966 Václav Vorlíšek. Hral v ňom vtedy populárny kulturista, svalovec Juraj Višný, priekopník slovenskej kulturistiky, a krásna Olinka Schoberová. Vorlíčkovi išlo o zábavu, bola to paródia na komiksy aj na iné veci, kým Alois Nebel je vážny film.
Roden ako pomstiteľ
Obrázkové stvárnenie má umocňovať vnímanie historického deja a cez toto ozvláštnenie rozšíriť jeho publikum. Jaroslav Rudiš vyštudoval nemčinu a dejepis, pozná dobre kraj bývalých Sudet a práve tam svoj príbeh umiestnil. Dej sa odohráva na česko-poľskom pomedzí na odľahlej železničnej staničke. Začína sa v roku 1989 a „po koľajach“ sa vracia do minulosti.
Starý železničiar Alois Nebel (hrá ho Miroslav Krobot) je zvláštny uzavretý človek, ktorý si sedí na svojej stanici a občas sa prepadáva do spomienok a predstáv. Vidí udalosti, ktoré na týchto miestach v minulosti zažil, vynára sa mu pred očami to, čo sa tu dialo, keď vyháňali Nemcov, čo sa dialo, keď prišla okupačná sovietska armáda. Často vidí v duchu napríklad Dorotheu (Tereza Voříšková), dievča z vyhnanej nemeckej rodiny, vidí sovietskych vojakov, rôzne machinácie a drámy. Do deja vstupujú viaceré postavy, napríklad Nemý (hrá ho Karel Roden), ktorý prichádza ako pomstiteľ. Alois Nebel sa vo filme psychicky zrúti, vylieči sa, pobudne v Prahe na Hlavnej stanici a zaľúbi sa do toaletárky.
Kreslené zapeklité dejiny
Ako vidno, vo filme je všetko, čo v dobrom filme má byť. Na benátskom festivale vraj zabral, aj keď prekvapil. Hneď potom ho uviedli aj na festivale v Toronte. Možno sa film uplatní aj v zahraničí a porozpráva svetu o stredoeurópskych zapeklitých dejinách. Pre spisovateľa Jaroslava Rudiša by to bolo potvrdenie jeho doterajších úspechov. Vydal už viacero kníh a nie je nováčikom ani vo filmovom svete.
Podľa jeho knihy a scenára bol nakrútený napríklad film režiséra Dávida Ondříčka Grandhotel. Rudiš vstúpil do literatúry ako moderný Jack London, absolvoval rôzne povolania, robil aj vrátnika, aj predavača, aj pekára, aj redaktora, nabral dosť skúseností. Strávil istý čas aj v Nemecku, o čom napísal knihu Nebo pod Berlínom – príbehy ľudí z metra. Jeho rodáci hovoria, že mohol napísať aj Nebo pod Prahou, lebo vie veľmi dobre a originálne vystihnúť život. On však radšej napísal o svedkovi dejín Aloisovi Nebelovi, lebo práve takéto nenápadné príbehy majú veľkú moc.
Text: Helena Dvořáková pre Magazín Pravdy
Foto: archív MFF Benátky