Mali ste niekedy problém s tým, že používate vo svojej tvorbe nárečie?
Áno a nemalý. Už pri prvej knižke Pásla kone na betóne som sa stretla s nepochopením redaktora. Možno si myslel, že neovládam spisovný jazyk. Nepochopil, že som nárečové prvky v priamej reči nepoužila prvoplánovo, ani preto, aby som bola zaujímavá. Jednoducho som nemohla vložiť do úst osemdesiatročnej babičky slová, ktoré nikdy nevyslovila ani nepočula. To by som už v zárodku oklamala ju, seba aj čitateľa. Nakoniec som rukopis z vydavateľstva zobrala. Na naliehanie šéfredaktorky pre pôvodnú tvorbu pani Vilikovskej a šéfredaktora vydavateľstva Vojtecha Mihálika – keďže knižka už bola v edičnom pláne a súril ich termín – som ju do vydavateľstva vrátila, ale s tým, že nijaké kompromisy robiť nebudem. Súhlasili, kniha vyšla a aj oni boli prekvapení jej úspechom. Dostala som za ňu Cenu Ivana Kraska, vyšla ešte asi štyri razy, aj v češtine a naposledy v Japonsku. Od nikoho som nepočula, že by mu nárečové prvky pri čítaní robili nejaké problémy. Veľmi pozitívne a fundované kritiky vtedy na môj debut napísali Ján Števček a Daniel Okáli.
Čo dnes ohrozuje našu materinskú reč?
Nad tým by sme sa mali všetci – najmä tí, ktorí so slovom robia – zamyslieť. Pri mojej ostatnej knižke InterCity som použila dve české slová, lebo sa mi videli výstižnejšie a ľubozvučnejšie ako slovenské. Hneď boli preč! To, že som tam šupla pár anglických slov – v priamej reči samozrejme – pani redaktorke neprekážalo. Nechápem, prečo sa tak urputne bránime prijať nejaké slovíčko z češtiny, jazyka, ktorý je nám najbližší, alebo prvky z našich krásnych nárečí. Zato germanizmy a anglicizmy prijímame, len tak hučí.
Hrali ste už aj po anglicky – aký je rozdiel medzi materinským jazykom a cudzím jazykom pre herečku a literátku? Uprednostnili by ste niekedy angličtinu?
Za tie roky, čo sa učím po anglicky, som zistila, že som antitalent na cudzie jazyky. So slovanskými jazykmi také problémy nemám, ale z anglického viem žalostne málo. Je pravda, že keď som bola na divadelnom festivale v Amerike, tak som sa jednu monodrámu naučila po anglicky. No bolo to doslova nabifľované a nebyť mojej priateľky angličtinárky, neviem, ako by som to zvládla. Keby som aj perfektne vedela po anglicky, nikdy by som ju neuprednostnila pred našou ľubozvučnou slovenčinou s jej bohatou slovnou zásobou a so zdrobneninami.
Text: hd pre Pravda magazín
Foto: Ľuboš Pilc pre Pravdu