Pre tých skôr narodených je to únik z reality a príjemný relax. Pre dieťa je rozprávka poučením, veľmi dobre rozvíja tvorivosť, pomáha obohacovať jeho slovnú zásobu, učí ho spisovne sa vyjadrovať, správne štylizovať, dokonca môže pomôcť aj pri tom, aby sa správne rozhodlo v niektorých situáciách. Rozprávka dá dieťaťu možnosť snívať a rozvíja jeho svet.
Bohužiaľ, tak ako dospelí prestali snívať, prestávajú čím ďalej, tým viac aj deti. Vyzerá to tak, že film Nekonečný príbeh nebol len rozprávka, ale „ničota pohlcuje všetko a zostáva len prázdno“.
Pravá rozprávka nás núti zamyslieť sa nad určitými situáciami, zbaví nás strachu, neohlupuje nás nekonečnými efektmi, za ktorými sa stratí pointa, pohladká našu dušu a dostane nás do krajiny fantázie. Ukáže nám, že je aj niečo iné ako „krutá realita“ a že stačí malý zázrak a nič nie je nemožné.
V rozprávke sa zaoberáme tým ako sa vyhýbať zlu, bojovať proti nemu tak, aby sme sami nepáchali zlo, ale využili dobro či múdrosť a šikovnosť. Učíme sa tiež staré známe: Božie mlyny melú pomaly, ale isto. Na rozprávke je úžasné aj to, že všetko možno zmeniť – z nepodarka sa stane úspešný muž, z bedára kráľ, zo špaty krásavica. Ľudia v celej histórii vkladali do rozprávky tajomstvá a múdrosť, ktorú nemohli vysloviť nahlas, ale vedeli, že ju vysloviť treba.
Rozprávka nás neučí, že treba s každým „zatočiť“, že je nevyhnutné slabých vyvraždiť či prevalcovať všetkých okolo seba, ak chceme vyhrať – ako nás učia niektoré populárne kreslené filmy či počítačové hry. Poukazuje na to, čo všetko musí človek urobiť, ak chce život zachrániť, alebo vrátiť na správnu cestu, pochopiť „macochu“, odpustiť krivdy. Hrdinovia to nemajú nikdy ľahké, i keď vždy to dokážu, pretože si veria a nepochybujú ani o svojom cieli, ale ani o sebe.
Vybavuje sa mi známa scéna ako Jan Werich a Vlasta Burian pripravujú cesto na lievance v rozprávke Bol raz jeden kráľ; a tak, ako do ich cesta, aj do rozprávky by sa malo namiešať všetkého primerane… lásky, humoru, zázrakov, napätia a najmä tisícročnej múdrosti našich predkov. To všetko je „soľou“ nášho života, aby nám „chutil“ a aby sme nepodľahli prázdnote, materiálnym hodnotám, prázdnemu luxusu.
Ešte raz spomeniem film Nekonečný príbeh, kde z celej krajiny Fantázie zostali len dve zrnká a napriek tomu postavili novú ríšu. Všetko sa dá, keď nechýba tvorivosť a viera v samých seba.
Text: Gabi H. pre Žena.Pravda.sk
Foto: archív