Ľudia sa snažia byť šťastní a spokojní. Keby sme ale boli stále šťastní, v určitom okamihu by sme už asi šťastie ani neocenili. V momentoch, keď sme nešťastní, cítime sa viac vzdialení od svojich cieľov ako kedykoľvek predtým. K zahnaniu týchto pocitov nám môžu pomôcť dve veci. Na jednej strane platí pravda, že po každom mraku opäť vyjde slnko. Na strane druhej, so svojimi emóciami nie sme nikdy sami.
V rámci štúdie, ktorá bola zverejnená v časopise Journal of Economic Behavior & Organisation, vedci študovali údaje od celkovo 500 000 ľudí zo 132 krajín. Bez ohľadu na vonkajšie vplyvy prišli na konkrétny vek, v ktorom šťastie mnohých (pocit šťastia) začína upadať. Tou priepasťou je vek okolo 48 rokov. V západnom svete je to vek 47,2, v rozvojových krajinách 48,2.
Jeden z najzaujímavejších rozdielov sa týka pohlaví v USA. Podľa údajov zo štúdie sú ženy v USA už na konci svojej tridsiatky na najhoršom bode, čo sa pocitu šťastia týka, zatiaľ, čo muži na začiatku päťdesiatky. Európania dosahujú svoje emočné minimum koncom štyridsiatky a to obe pohlavia.
S pribúdajúcim vekom ľudia priznali, že sú čoraz menej šťastní. Ale nevešajte hlavu v prípade, že ste práve pred oslavou 48. narodenín. Keď sa ľudia prehupnú cez vek 48, ich pocity šťastia sa následne zasa začínajú hlásiť o slovo.
V štúdii vedci pomenovali aj možné príčiny tohto zistenia – ľudia po preklenutí náročného obdobia zistia, že si kládli nereálne ciele a tých sa vzdajú. Zároveň začnú oceňovať iné veci, než si cenili v mladosti, v najväčšej miere zdravie.