Kto je zamilovaný, tomu partner chýba priam fyzicky. Ak nie je pri ňom, prenasleduje ho túžba a neustále o tom druhom premýšľa. Podľa vedcov z oblasti psychológie a neurológie, je zvýšená hladina adrenalínu v krvi zodpovedná za neustály nepokoj a tomu prislúchajúce „motýliky v žalúdku“. Okrem toho je telo zamilovaného človeka vo väčšej miere zaplavované dávkami serotonínu a dopamínu – čiže „poslami“ šťastia. Pri takomto hormonálnom „návale“ jedinec nie je schopný racionálnych rozhodnutí.
Zamilovaní v prieskumoch uvádzajú, že na tvári im častejšie pohráva úsmev a takisto vo zvýšenej miere komunikujú s priateľmi. Okrem toho však hlásia aj obavy, zvýšený pocit žiarlivosti a dokonca poruchy spánku. To všetko súvisí s tým, či je ich partner v blízkosti alebo nie. Zaujímavým zistením je aj fakt, že ženy sú v období maximálnej zamilovanosti náchylnejšie chudnúť, pretože zabúdajú na jedlo. Zamilovaní muži zasa hlásia zvýšenú aktivitu vo všetkých oblastiach, keď sa cítia byť zamilovaní.
A kedy sa štádium zamilovanosti prehupne do štádia lásky? Motýliky v žalúdku neustupujú, ale partneri sa už cítia vo vzťahu istejšie, partnerovi dôverujú o čosi viac. K partnerovi sú v štádiu lásky aj o čosi viac úprimnejší a dokážu už priznať, ale zároveň aj tolerovať slabiny toho druhého. A ešte jedno zistenie, ktoré sa týka konca vzťahu – ľudia uvádzajú, že väčší smútok prežívajú, ak sa vzťah skončí v štádiu lásky, než v štádiu zamilovanosti.