„Študentky“ školy Sex.rf rôzneho veku počúvajú rady Viktorije Jekateriny Frankovej. Táto psychologička a sexuologička sa ich snaží naučiť otvorene hovoriť o všetkých otázkach týkajúcich sa sexu, píše agentúra AFP.
„Chcem konečne vedieť, čo znamená uspokojenie, čo to je radosť zo sexu,“ zveruje sa štyridsaťpäťročná rozvedená žena. Telesné slasti sú v Rusku obklopené mnohými tabu, ktoré sú dôsledkom toho, že sa o nich za doby Sovietskeho zväzu nehovorilo a dnes situácia pretrváva pod vplyvom konzervatívnych hodnôt hlásaných Kremľom.
V súčasnosti stále viac sexuológov a psychológov radí ľuďom, ako sa zbaviť komplexov okolo sexu, vystupuje v televíznych šou a píše články do ženskej tlače. „Cieľom našich kurzov nie je naučiť ženy sexuálne techniky, ale pomôcť im porozumieť psychickým zábranám zakotveným v ich hlave,“ vysvetľuje Viktorija Franková.
Napriek veľkej sexuálnej slobode v Rusku tabu pretrvávajú, hovorí Dmitrij Rogozin zo Sociologického ústavu pri ruskej Akadémii vied. Je to podľa neho prípad homosexuality, ktorá bola v Rusku až do roku 1993 považovaná za zločin a do roku 1999 za duševnú chorobu. V posledných rokoch úrady v mene tradičných hodnôt, ktoré obhajuje pravoslávna cirkev, rovnako ako komunisti, zakázali sprievody gayov a „propagovanie“ homosexuality medzi deťmi.
Podľa Rogozina sa tiež málo hovorí o sexe v každodennom živote manželov. „Máme vo zvyku hovoriť o neobvyklých alebo škandalóznych sexuálnych praktikách, ale o harmonických sexuálnych vzťahoch medzi manželmi po 20 rokoch spoločného spolužitia sa nehovorí nikdy,“ zdôrazňuje Rogozin.
Ruská spoločnosť je poznamenaná veľmi prísnym oficiálnym postojom k sexu za sovietskej éry, ovplyvneným najmä „dvanástimi sexuálnymi odporúčaniami proletariátu“, ktorá v roku 1924 publikoval psychiater Aron Zalkind hlásajúci „revolučný asketizmus“.
Sovietske úrady presadzovali myšlienku, že sexuálny akt slúži iba na reprodukciu, uvádza sociologička Jelena Kočkinová. „Preto sa o sexualite nehovorilo ani v rodine, ani v škole,“ hovorí.
Scénka z počiatku obdobia prestavby sa stala symbolom tejto hanblivosti, veľmi vzdialenej realite spální. Pri talkšou vysielanej v roku 1986 v ZSSR a v Spojených štátoch sa jedna Američanka pýtala Rusky, či sa na reklame v jej krajine objavuje sexuálna tematika. „U nás sex neexistuje a sme zásadne proti tomu,“ odpovedala Ruska. Ďalšia Ruska sa pripojila: „Sex u nás je, ale nemáme reklamu!“
„Predtým sme sa tvárili, že sex neexistuje, a potom ho zrazu bolo príliš. A to toľko, že z neho ľudia boli vystrašení, vyvolával znechutenie a odmietnutie,“ vyhlasuje Jelena Rydkinová.
Zakladateľka populárneho servera sexuálnej výchovy Taťjana Dmitrijevová uisťuje, že chce medzi Rusmi propagovať sex, ktorý nie je nudný. Pravidelne v Moskve usporadúva predaj erotických pomôcok a odhaľuje aj praktiky sadomasochizmu.
Ak sa súčasná ruská spoločnosť viac zaujíma o sexualitu, je to podľa Rogozina tiež z dôvodu stále väčších obmedzení presadzovaných za 20 rokov vlády Vladimíra Putina v médiách a na internete. „Obmedzenie slobody vyjadrovania v iných oblastiach viedlo ľudí k tomu, že sa obracajú k intímnej sfére. Dnes ľudia radšej hovoria o sexe ako o politike,“ vysvetľuje.