Takzvaný „pohreb života mladého dievčaťa“ (ako Francúzi takúto akciu nazývajú), je obrad, ktorý vypovedá o priateľských vzťahoch mladej ženy, ktorá sa chystá na svadbu, píše francúzsky týždenník L'Express.
Priepasť medzi vyjadrením priateľstva a otvorenou vojnou sa často rýchlo prekoná, keď sa takýto obrad organizuje. Na tento deň síce zostáva ako spomienka niekoľko fotografií radostného spoločného zážitku, ale ovzdušie býva väčšinou celkom iné. Dohodnúť sa na dátume, vysporiadať sa so zrušením účasti na poslednú chvíľku, prijať kritiku a zniesť nevôľu niektorých účastníčok je údelom tých, ktorí túto akciu organizujú.
Dvadsaťosemročná Parížanka Pauline má na prípravu lúčenia so slobodou priateľky Elsy zlé spomienky. „Mala som dojem, že organizujem víkendové stretnutie podľa toho, čo kto chce. Každá mala svoje požiadavky a zabúdala na to, že cieľom týchto dvoch dní je urobiť radosť neveste,“ hovorí.
Okrem príprav je lúčenie dievčaťa so slobodou nabité emóciami, ktoré môžu zmeniť priateľské vzťahy. „Kto sú moje ozajstné priateľky? Kto ma pozná najlepšie? Kto mi bude chcieť urobiť radosť? To sú nevyslovené otázky, ktoré sú však stredobodom udalosti,“ uvádza tridsaťjedenročná Bérénice, ktorá je už dva roky vydatá.
Tradične leží organizácia na svedkkyniach, ktoré sú zároveň najlepšími priateľkami nevesty. Takéto usporiadanie nie je vždy vítané. „Bola som sklamaná, že si ma za svedkyňu nevybrala tá, ktorú považujem za svoju najlepšiu priateľku,“ hovorí dvadsaťdeväťročná Myriam. Z pohrebu života mladej dievčiny sa stáva nezdravý konkurz. Každá sa snaží ukázať, že pozná nevestu lepšie ako ostatní. Nie všetky aktivity sú pri tejto príležitosti nevestám príjemné. „Moje priateľky mi rezervovali zoskok padákom, ale ja mám závraty. Jedna z mojich svedkýň musela skákať miesto mňa, aby sa rezervácia využila. Druhý deň sme končili akciu v kúpeľoch. Neznášam masáže, ale nič som nepovedala, aby som nikoho neurazila,“ sťažuje sa Bérénice.
Podľa riaditeľa Francúzskeho inštitútu aktívnej psychoanalýzy Pascala Neveua na tom nie je nič prekvapivého. „Žijeme v altruistickej spoločnosti poznačenej súperením. Tieto oslavy, skôr plné hodnôt, sa zmenili v čosi veľmi komerčné, počas čoho chce každý ukázať, že je silnejší,“ hovorí. Je nevyhnutné sa dištancovať od súperenia, aby udalosť mala zase svoj zmysel.
Lúčenie so slobodou a vstup do novej etapy dospelého života pre niektoré znamená vrátiť sa do detstva. „Priateľky ma obliekli ako princeznú a strávili sme celý deň v Disneylande,“ spomína dvadsaťpäťročná Parížanka Maëlys. „Bavili sme sa ako malé dievčatá, veľmi sa mi to páčilo,“ dodáva. Dvadsaťosemročnú Loélii obliekli do sexi školskej uniformy. "Aby zdôraznili prechod medzi mladou dievčinou a vydatou ženou, vodili ma po Rennes a urobili sériu humorných fotografií. Toľko som sa hanbila, že som z toho nič nemala, ale podrobila som sa. Spätne ľutujem, že som vopred nepovedala, čo chcem robiť, "uvádza.
Psychoanalytik Neveu odporúča vyzbrojiť sa dobrou vôľou a dbať o to, aby budúca nevesta bola spokojná a mala radosť. Je možné tiež urobiť z lúčenia nevesty so slobodou osobnejší moment. „Dodať udalosti symbolickú dimenziu je zásadný na to, aby mala hlbší zmysel. Ten potom zostane uchovaný v pamäti,“ hovorí Pascla Neveu.