Céline pracuje pre veľkú agentúru public relations. Na svojom poste je len niekoľko mesiacov a tak sa snaží dokázať, že dostala pozíciu oprávnene. Nepočíta hodiny zasvätené práci. A to do takej miery, že ju jej manžel, ktorý pracuje ako učiteľ, vidí len cez víkendy.
Adrien je inžinier. Ako vyšší káder v stavebnej firme trávi dosť času v zahraničí. „Moja žena už má toho dosť a ja mám strach, že ani neuvidím vyrastať naše deti,“ hovorí.
Takých prípadov, keď je manželstvo ohrozené pracovným vyťažením, je mnoho. Výskum inštitútu Opinion Way z roku 2014 ukázal, že 29 percent opýtaných usúdilo, že práca už poškodila ich milostný život. To, že je práca aj zdrojom mnohých manželských konfliktov, sa domnievalo 22 percent a 7 percent uviedlo, že bola príčinou rozchodu. Značná časť opýtaných, predovšetkým zamestnanci vo vyšších pozíciách (34 percent) sa zverila, že nie je schopná oddeliť prácu od súkromného života.
Prvé, čo je potrebné urobiť podľa psychológa Philippa Laurenta, je schopnosť odvážiť sa hovoriť o tom s tým, kto toľko pracuje. Samozrejme, ten by mal takéto varovanie vypočuť. Takýto človek si totiť často len veľmi ťažko uvedomuje, ako je prácou zavalený. „Mnohí si myslia, že pracujú tak, ako je nutné, hoci sú na pokraji vyhorenia,“ hovorí Laurent. Nesmieme pritom druhého obviňovať, ale skôr hovoriť o svojich pocitoch ako: bol(a) by som rád(a), keby si sa vracal(a) domov skôr, nemáš priveľa práce?
Philippe Laurent rovnako radí zaviesť akýsi rituál ako vyčleniť si denne pár minút na rozhovor vo dvojici, a to predovšetkým o tom, čo sa podarilo. Negatívnemu je nutné sa vyhýbať. Sandrine a David tento zvyk zaviedli už pred rokmi. „Viem, že sa potrebuje zveriť so všetkým stresujúcim. Ja zasa mám potrebu hovoriť o mojej práci v nemocnici – som zdravotná sestra,“ hovorí Sandrine. Potom sa k téme práce už nevracajú, ale hovoria o ďalšej dovolenke, alebo o deťoch.
Konflikty tiež pochádzajú z nevyváženosti. Ak jeden z rodičov nepracuje alebo pracuje len na čiastočný úväzok, je nutné rešpektovať prácu oboch rodičov, teda aj toho, ktorý sa stará o deti. Prácu cez víkend je treba zakázať. V čase smartfónov a laptopov to nie je ľahké. Znamená to predovšetkým nedívať sa na poštu týkajúcu sa zamestnania. Zdá sa síce, že to nezaberie príliš veľa času, ale hrozí, že človek zabŕdne do práce a rodinný život zostane stranou.
Benédicte, ktorej manžel je workoholik, sa vzdala predstavy, že bude žiť s niekým, komu stačí 35 hodín práce týždenne. S manželom si však vyčlenili jeden večer v týždni, ktorý patrí len im.
Niekedy je užitočné pýtať sa na dôvody pracovného preťaženia, ktoré trvajú dlho. „Niekedy ten, kto pracuje stále nadčasy a trávi víkendy pri počítači, to robí preto, aby pred niečím utiekol. Potom je dobré si vo dvojici vyjasniť, prečo si nie je schopný ušetriť čas pre nič iné ako pre prácu,“ zdôrazňuje Laurent.
Elise, ktorá nebola schopná odložiť prácu ani na dovolenke, si nakoniec uvedomila, že sa vlastne vyhýba kontaktu so snúbencom. „Keď mi dal ultimátum, buď on alebo práca, pochopila som, že ho nemilujem,“ hovorí.
Sandra rozpráva, ako jej manžel, ktorý s prácou aj spal, nakoniec súhlasil s terapiou s cieľom zistiť, čo za tým viazne. „Pozvoľna si uvedomoval, že má strach, že príde o prácu ako jeho otec, keď bol mladší. Terapia mu veľmi pomohla v tom, aby sa na vec pozeral d ostupom a nepochybne zachránila naše manželstvo,“ dodáva Sandra.