Víkendy s kamarátmi, náhodný sex, život v podnájme či u rodičov, žiadne starosti. Majú po tridsiatke, slušnú prácu, ale absolútnu nechuť vhupnúť do skutočného vzťahu. Čoho sa boja?
Láska ako hrom prichádza s vekom čoraz ťažšie. Istry neskáču tak nástojčivo – muž už nemá motiváciu veci meniť kvôli láske okamžite a navždy. Ak aj nejaká iskra preskočí, veľmi skoro ošiaľ opadne a muž si opäť žije svoj zabehnutý život.
Čo ak? Mužom sa na jazyk tlačí mnoho otázok. Vo svojej nedospelosti nevedia zvážiť, čo by to vlastne pre nich obnášalo – mať vzťah, neskôr rodinu. Zľaknú sa toľkej zodpovednosti. Zvládnem to? A tak to vzdá skôr, než by sa do nejakých experimentov púšťal.
Ak má muž okolo seba stále dostatok slobodných kamarátov, prinášajú mu do života radosť aj vzrušenie. Nenudí sa, o program má postarané, jeho život sa ako osamelý rozhodne opísať nedá. S kamarátmi mu je dobre a zväčša ho ani nepadalne čosi meniť smerom, ktorý by ho o jeho zaužívaný život oberal.
Nároky žien sa mu zdajú byť privysoké. Iste, má za sebou niekoľko vzťahov, ale z každého vycúval. Očakávania žien sa s vekom takisto stupňujú. A jemu sa nechce súťažiť o to, aby sa niektorej zapáčil. Možno má strach, že by neobstál. Že by zlyhal.
Z domu ho nič nevyháňa. Ak aj po tridsiatke žije muž stále u rodičov, tí mu poskytujú potrebný servis. Na nič sa zbytočne nepýtajú, vo všetko mu vyhovejú, plus mu do života prinášajú bonus v podobe starostlivosti. Meniť to? Čím je muž starší, tým pomalšie sa dokáže rozhýbať k skutočnému osamostatneniu sa.