Mohla za to ona, svojimi myšlienkami. Mala totiž hlboko zakorenené, že ju využívajú len na jedno. A tým, že vzťah nemala, mala pocit, že je menejcenná. Tejto myšlienky sa nedokázala striasť, ani keď si ju už uvedomila. Chodila po ulici s tým, že ľudia ju riešia. A pritom si vôbec neuvedomila, že nikto ju v myšlienkach nepreberá. Musela si to celé odžiť.
Na to, že sa cítim menejcenná bez vzťahu, ma upozornila kamarátka. Ja som to cítila, ale nemala som to takto explicitne pomenované, prezradila Natália. Pomohlo jej to, čo jej poradila. „Pretože ja som mala zo samoty vzťah. Žila som v nej, ale mala som pocit, že to tak bude navždy, že sa to nikdy nezmení. Cítila som sa mizerne.“ Strach, to bolo ďalšie, čo musela zo svojho života odstrániť. Ak chcela mať pokojnejší život.
Mať sa rada… Taká otrepaná fráza. Ale Natália si uvedomila, že doteraz sa veru nemala. „Pretože vážila by som si samu seba aj v prípade, že som sama. Musím situáciu prijať a venovať sa iným dôležitým veciam. Veď tá láska príde popri tom,“ skonštatovala. A mala pravdu, keď za ňou nechcela utekať. To by, okrem iného, nemalo žiaden efekt. „Či som niekam chodila, alebo sedela doma, malo to rovnaký efekt. Zmeniť som to musela v hlave.“
Na náhody Natália neverí. A tak určite nebola náhoda, že po sebe stretla dve ženy. Oveľa staršie, bezdetné. Ale šťastné. „Obe boli krásne, spokojné so svojím životom. Uvedomila som si, že rodina nie je najviac, že by som to prežila, ak mi to nie je súdené. Zameriam sa na prácu, budem veľa cestovať. Tak, ako ony.“
Tento pocit potrebovala prežiť. Vďaka tomu sa zbavila strachu. „Ja som si predstavovala, že budem do šesťdesiatky chodiť cez víkendy k rodičom, budem starnúť a nikoho nebudem mať po svojom boku. Skrátka, že môj celý život bude vyzerať ako dnes a vôbec, ani o trochu sa nezmení. Len pracovať sa mi bude chcieť menej, budem mať viac vrások a častejšie depky. Dôvod sa predsa vždy nájde.“
Jedného rána, keď sa zobudila a začala meditovať, uvedomila si, že je šťastná. „Bola som šťastná, odhodlaná stráviť celý deň homeworkingom a zaoberať sa len pozitívnymi myšlienkami. Naraz som si uvedomila, že ten pocit, že som bez muža menejcenná, je mi smiešny. Ako som vôbec nad takým niečim mohla rozmýšľať…“
Aby si to ešte poriadnejšie uvedomila, prešla si na facebooku svojich priateľov. O polovici z nich vôbec netušila, či sú vo vzťahu a už vôbec jej to nenapadlo riešiť. Precítila: „Takto vnímajú ľudia aj mňa. Je to môj život. A len svojimi myšlienkami si ho môžem zmeniť.“