S Vladom chodila už deväť rokov a mala pocit, že už o sebe všetko vedia, nič ich neprekvapí. A keď niečo zažijú, tak to bude také nemastné neslané. “Boli sme na seba príliš zvyknutí, až som sa toho ľakala. Moje kamarátky boli single a túžili po vzťahu na celý život. Chceli, aby ich vzťah zašiel až sem?,” pýta sa Ingrid. Ani ona si nikdy nepriala, aby sa jej dlhoročný vzťah skončil takto alebo podobne.
A o to jej to bolo viac ľúto. Prvé dva roky boli podľa jej slov zaujímavé. “To spoznávanie nemalo chybu.” Neskôr to už išlo dolu vodou. Keďže intuíciu mala silnú, povedala si dosť a nikdy to neoľutovala. Občas ju prenasledovali rady kamarátok, aby ešte zabojovala, no ona nevedela, o čo bojovať. “Stále to bolo o tom istom. Večer sme sa stretli vyčerpaní po celom dni, na sex sme už vôbec nemali chuť. A cez víkend sme už okrem bicykla nevedeli nič vymyslieť,” skonštatovala.
Deväť rokov si nedávali pozor a žiadne bábätko neumiesili. Ingrid ako silná fatalistka vedela, že sa to nestalo len tak náhodou. “Niekomu sa nechce spoznávať nového človeka, mne sa už nechcelo ďalej spoznávať jeho. Strašne som túžila znova po tých motýlikoch, spoznávať niekoho nového od základu. Vek nebol prekážkou. Ten nikdy nesmie byť, keď počúvate svoju intuíciu,” myslí si Ingrid.